Riešenie pre u
u=-\frac{5}{6}\approx -0,833333333
u = \frac{3}{2} = 1\frac{1}{2} = 1,5
Zdieľať
Skopírované do schránky
u^{2}-\frac{2}{3}u=\frac{5}{4}
Všetky rovnice v tvare ax^{2}+bx+c=0 je možné vyriešiť ako kvadratickú rovnicu: \frac{-b±\sqrt{b^{2}-4ac}}{2a}. Výsledkom kvadratickej rovnice sú dve riešenia, jedno pre súčet a druhé pre rozdiel ±.
u^{2}-\frac{2}{3}u-\frac{5}{4}=\frac{5}{4}-\frac{5}{4}
Odčítajte hodnotu \frac{5}{4} od oboch strán rovnice.
u^{2}-\frac{2}{3}u-\frac{5}{4}=0
Výsledkom odčítania čísla \frac{5}{4} od seba samého bude 0.
u=\frac{-\left(-\frac{2}{3}\right)±\sqrt{\left(-\frac{2}{3}\right)^{2}-4\left(-\frac{5}{4}\right)}}{2}
Táto rovnica má štandardný formát: ax^{2}+bx+c=0. Do kvadratického vzorca \frac{-b±\sqrt{b^{2}-4ac}}{2a} dosaďte 1 za a, -\frac{2}{3} za b a -\frac{5}{4} za c.
u=\frac{-\left(-\frac{2}{3}\right)±\sqrt{\frac{4}{9}-4\left(-\frac{5}{4}\right)}}{2}
Umocnite zlomok -\frac{2}{3} tak, že umocníte čitateľa aj menovateľa zlomku.
u=\frac{-\left(-\frac{2}{3}\right)±\sqrt{\frac{4}{9}+5}}{2}
Vynásobte číslo -4 číslom -\frac{5}{4}.
u=\frac{-\left(-\frac{2}{3}\right)±\sqrt{\frac{49}{9}}}{2}
Prirátajte \frac{4}{9} ku 5.
u=\frac{-\left(-\frac{2}{3}\right)±\frac{7}{3}}{2}
Vypočítajte druhú odmocninu čísla \frac{49}{9}.
u=\frac{\frac{2}{3}±\frac{7}{3}}{2}
Opak čísla -\frac{2}{3} je \frac{2}{3}.
u=\frac{3}{2}
Vyriešte rovnicu u=\frac{\frac{2}{3}±\frac{7}{3}}{2}, keď ± je plus. Prirátajte \frac{2}{3} ku \frac{7}{3} zistením spoločného menovateľa a sčítaním čitateľov. Potom vykráťte zlomok na jeho základný tvar, ak je to možné.
u=-\frac{\frac{5}{3}}{2}
Vyriešte rovnicu u=\frac{\frac{2}{3}±\frac{7}{3}}{2}, keď ± je mínus. Odčítajte zlomok \frac{7}{3} od zlomku \frac{2}{3} tak, že nájdete spoločného menovateľa a odčítate čitateľov. Ak je to možné, zlomok potom čo najviac vykráťte.
u=-\frac{5}{6}
Vydeľte číslo -\frac{5}{3} číslom 2.
u=\frac{3}{2} u=-\frac{5}{6}
Teraz je rovnica vyriešená.
u^{2}-\frac{2}{3}u=\frac{5}{4}
Takéto kvadratické rovnice možno vyriešiť doplnením na druhú mocninu dvojčlena. Ak chcete rovnicu doplniť na druhú mocninu dvojčlena, musí byť najskôr v tvare x^{2}+bx=c.
u^{2}-\frac{2}{3}u+\left(-\frac{1}{3}\right)^{2}=\frac{5}{4}+\left(-\frac{1}{3}\right)^{2}
Číslo -\frac{2}{3}, koeficient člena x, vydeľte číslom 2 a získajte výsledok -\frac{1}{3}. Potom pridajte k obidvom stranám rovnice druhú mocninu -\frac{1}{3}. V tomto kroku sa z ľavej strany rovnice stane dokonalá mocnina.
u^{2}-\frac{2}{3}u+\frac{1}{9}=\frac{5}{4}+\frac{1}{9}
Umocnite zlomok -\frac{1}{3} tak, že umocníte čitateľa aj menovateľa zlomku.
u^{2}-\frac{2}{3}u+\frac{1}{9}=\frac{49}{36}
Prirátajte \frac{5}{4} ku \frac{1}{9} zistením spoločného menovateľa a sčítaním čitateľov. Potom vykráťte zlomok na jeho základný tvar, ak je to možné.
\left(u-\frac{1}{3}\right)^{2}=\frac{49}{36}
Rozložte u^{2}-\frac{2}{3}u+\frac{1}{9} na faktory. Všeobecne platí, že keď je x^{2}+bx+c dokonalá mocnina, dá sa vždy rozložte na faktory ako \left(x+\frac{b}{2}\right)^{2}.
\sqrt{\left(u-\frac{1}{3}\right)^{2}}=\sqrt{\frac{49}{36}}
Vypočítajte druhú odmocninu oboch strán rovnice.
u-\frac{1}{3}=\frac{7}{6} u-\frac{1}{3}=-\frac{7}{6}
Zjednodušte.
u=\frac{3}{2} u=-\frac{5}{6}
Prirátajte \frac{1}{3} ku obom stranám rovnice.
Príklady
Kvadratická rovnica
{ x } ^ { 2 } - 4 x - 5 = 0
Trigonometria
4 \sin \theta \cos \theta = 2 \sin \theta
Lineárna rovnica
y = 3x + 4
Aritmetické úlohy
699 * 533
Matica
\left[ \begin{array} { l l } { 2 } & { 3 } \\ { 5 } & { 4 } \end{array} \right] \left[ \begin{array} { l l l } { 2 } & { 0 } & { 3 } \\ { -1 } & { 1 } & { 5 } \end{array} \right]
Simultánna rovnica
\left. \begin{cases} { 8x+2y = 46 } \\ { 7x+3y = 47 } \end{cases} \right.
Diferenciálne rovnice
\frac { d } { d x } \frac { ( 3 x ^ { 2 } - 2 ) } { ( x - 5 ) }
Integrácia
\int _ { 0 } ^ { 1 } x e ^ { - x ^ { 2 } } d x
Limity
\lim _{x \rightarrow-3} \frac{x^{2}-9}{x^{2}+2 x-3}