Riešenie pre p
p=-2
p=4
Zdieľať
Skopírované do schránky
\left(p-3\right)p+\left(p-3\right)\times 2=p+2
Premenná p sa nemôže rovnať 3, pretože delenie nulou nie je definované. Vynásobte obe strany rovnice premennou p-3.
p^{2}-3p+\left(p-3\right)\times 2=p+2
Použite distributívny zákon na vynásobenie p-3 a p.
p^{2}-3p+2p-6=p+2
Použite distributívny zákon na vynásobenie p-3 a 2.
p^{2}-p-6=p+2
Skombinovaním -3p a 2p získate -p.
p^{2}-p-6-p=2
Odčítajte p z oboch strán.
p^{2}-2p-6=2
Skombinovaním -p a -p získate -2p.
p^{2}-2p-6-2=0
Odčítajte 2 z oboch strán.
p^{2}-2p-8=0
Odčítajte 2 z -6 a dostanete -8.
p=\frac{-\left(-2\right)±\sqrt{\left(-2\right)^{2}-4\left(-8\right)}}{2}
Táto rovnica má štandardný formát: ax^{2}+bx+c=0. Do kvadratického vzorca \frac{-b±\sqrt{b^{2}-4ac}}{2a} dosaďte 1 za a, -2 za b a -8 za c.
p=\frac{-\left(-2\right)±\sqrt{4-4\left(-8\right)}}{2}
Umocnite číslo -2.
p=\frac{-\left(-2\right)±\sqrt{4+32}}{2}
Vynásobte číslo -4 číslom -8.
p=\frac{-\left(-2\right)±\sqrt{36}}{2}
Prirátajte 4 ku 32.
p=\frac{-\left(-2\right)±6}{2}
Vypočítajte druhú odmocninu čísla 36.
p=\frac{2±6}{2}
Opak čísla -2 je 2.
p=\frac{8}{2}
Vyriešte rovnicu p=\frac{2±6}{2}, keď ± je plus. Prirátajte 2 ku 6.
p=4
Vydeľte číslo 8 číslom 2.
p=-\frac{4}{2}
Vyriešte rovnicu p=\frac{2±6}{2}, keď ± je mínus. Odčítajte číslo 6 od čísla 2.
p=-2
Vydeľte číslo -4 číslom 2.
p=4 p=-2
Teraz je rovnica vyriešená.
\left(p-3\right)p+\left(p-3\right)\times 2=p+2
Premenná p sa nemôže rovnať 3, pretože delenie nulou nie je definované. Vynásobte obe strany rovnice premennou p-3.
p^{2}-3p+\left(p-3\right)\times 2=p+2
Použite distributívny zákon na vynásobenie p-3 a p.
p^{2}-3p+2p-6=p+2
Použite distributívny zákon na vynásobenie p-3 a 2.
p^{2}-p-6=p+2
Skombinovaním -3p a 2p získate -p.
p^{2}-p-6-p=2
Odčítajte p z oboch strán.
p^{2}-2p-6=2
Skombinovaním -p a -p získate -2p.
p^{2}-2p=2+6
Pridať položku 6 na obidve snímky.
p^{2}-2p=8
Sčítaním 2 a 6 získate 8.
p^{2}-2p+1=8+1
Číslo -2, koeficient člena x, vydeľte číslom 2 a získajte výsledok -1. Potom pridajte k obidvom stranám rovnice druhú mocninu -1. V tomto kroku sa z ľavej strany rovnice stane dokonalá mocnina.
p^{2}-2p+1=9
Prirátajte 8 ku 1.
\left(p-1\right)^{2}=9
Rozložte p^{2}-2p+1 na faktory. Všeobecne platí, že keď je x^{2}+bx+c dokonalá mocnina, dá sa vždy rozložte na faktory ako \left(x+\frac{b}{2}\right)^{2}.
\sqrt{\left(p-1\right)^{2}}=\sqrt{9}
Vypočítajte druhú odmocninu oboch strán rovnice.
p-1=3 p-1=-3
Zjednodušte.
p=4 p=-2
Prirátajte 1 ku obom stranám rovnice.
Príklady
Kvadratická rovnica
{ x } ^ { 2 } - 4 x - 5 = 0
Trigonometria
4 \sin \theta \cos \theta = 2 \sin \theta
Lineárna rovnica
y = 3x + 4
Aritmetické úlohy
699 * 533
Matica
\left[ \begin{array} { l l } { 2 } & { 3 } \\ { 5 } & { 4 } \end{array} \right] \left[ \begin{array} { l l l } { 2 } & { 0 } & { 3 } \\ { -1 } & { 1 } & { 5 } \end{array} \right]
Simultánna rovnica
\left. \begin{cases} { 8x+2y = 46 } \\ { 7x+3y = 47 } \end{cases} \right.
Diferenciálne rovnice
\frac { d } { d x } \frac { ( 3 x ^ { 2 } - 2 ) } { ( x - 5 ) }
Integrácia
\int _ { 0 } ^ { 1 } x e ^ { - x ^ { 2 } } d x
Limity
\lim _{x \rightarrow-3} \frac{x^{2}-9}{x^{2}+2 x-3}