Riešenie pre x
x = \frac{\sqrt{149} + 3}{14} \approx 1,086182544
x=\frac{3-\sqrt{149}}{14}\approx -0,657611115
Graf
Zdieľať
Skopírované do schránky
7x^{2}-3x-5=0
Všetky rovnice v tvare ax^{2}+bx+c=0 je možné vyriešiť ako kvadratickú rovnicu: \frac{-b±\sqrt{b^{2}-4ac}}{2a}. Výsledkom kvadratickej rovnice sú dve riešenia, jedno pre súčet a druhé pre rozdiel ±.
x=\frac{-\left(-3\right)±\sqrt{\left(-3\right)^{2}-4\times 7\left(-5\right)}}{2\times 7}
Táto rovnica má štandardný formát: ax^{2}+bx+c=0. Do kvadratického vzorca \frac{-b±\sqrt{b^{2}-4ac}}{2a} dosaďte 7 za a, -3 za b a -5 za c.
x=\frac{-\left(-3\right)±\sqrt{9-4\times 7\left(-5\right)}}{2\times 7}
Umocnite číslo -3.
x=\frac{-\left(-3\right)±\sqrt{9-28\left(-5\right)}}{2\times 7}
Vynásobte číslo -4 číslom 7.
x=\frac{-\left(-3\right)±\sqrt{9+140}}{2\times 7}
Vynásobte číslo -28 číslom -5.
x=\frac{-\left(-3\right)±\sqrt{149}}{2\times 7}
Prirátajte 9 ku 140.
x=\frac{3±\sqrt{149}}{2\times 7}
Opak čísla -3 je 3.
x=\frac{3±\sqrt{149}}{14}
Vynásobte číslo 2 číslom 7.
x=\frac{\sqrt{149}+3}{14}
Vyriešte rovnicu x=\frac{3±\sqrt{149}}{14}, keď ± je plus. Prirátajte 3 ku \sqrt{149}.
x=\frac{3-\sqrt{149}}{14}
Vyriešte rovnicu x=\frac{3±\sqrt{149}}{14}, keď ± je mínus. Odčítajte číslo \sqrt{149} od čísla 3.
x=\frac{\sqrt{149}+3}{14} x=\frac{3-\sqrt{149}}{14}
Teraz je rovnica vyriešená.
7x^{2}-3x-5=0
Takéto kvadratické rovnice možno vyriešiť doplnením na druhú mocninu dvojčlena. Ak chcete rovnicu doplniť na druhú mocninu dvojčlena, musí byť najskôr v tvare x^{2}+bx=c.
7x^{2}-3x-5-\left(-5\right)=-\left(-5\right)
Prirátajte 5 ku obom stranám rovnice.
7x^{2}-3x=-\left(-5\right)
Výsledkom odčítania čísla -5 od seba samého bude 0.
7x^{2}-3x=5
Odčítajte číslo -5 od čísla 0.
\frac{7x^{2}-3x}{7}=\frac{5}{7}
Vydeľte obe strany hodnotou 7.
x^{2}-\frac{3}{7}x=\frac{5}{7}
Delenie číslom 7 ruší násobenie číslom 7.
x^{2}-\frac{3}{7}x+\left(-\frac{3}{14}\right)^{2}=\frac{5}{7}+\left(-\frac{3}{14}\right)^{2}
Číslo -\frac{3}{7}, koeficient člena x, vydeľte číslom 2 a získajte výsledok -\frac{3}{14}. Potom pridajte k obidvom stranám rovnice druhú mocninu -\frac{3}{14}. V tomto kroku sa z ľavej strany rovnice stane dokonalá mocnina.
x^{2}-\frac{3}{7}x+\frac{9}{196}=\frac{5}{7}+\frac{9}{196}
Umocnite zlomok -\frac{3}{14} tak, že umocníte čitateľa aj menovateľa zlomku.
x^{2}-\frac{3}{7}x+\frac{9}{196}=\frac{149}{196}
Prirátajte \frac{5}{7} ku \frac{9}{196} zistením spoločného menovateľa a sčítaním čitateľov. Potom vykráťte zlomok na jeho základný tvar, ak je to možné.
\left(x-\frac{3}{14}\right)^{2}=\frac{149}{196}
Rozložte x^{2}-\frac{3}{7}x+\frac{9}{196} na faktory. Všeobecne platí, že keď je x^{2}+bx+c dokonalá mocnina, dá sa vždy rozložte na faktory ako \left(x+\frac{b}{2}\right)^{2}.
\sqrt{\left(x-\frac{3}{14}\right)^{2}}=\sqrt{\frac{149}{196}}
Vypočítajte druhú odmocninu oboch strán rovnice.
x-\frac{3}{14}=\frac{\sqrt{149}}{14} x-\frac{3}{14}=-\frac{\sqrt{149}}{14}
Zjednodušte.
x=\frac{\sqrt{149}+3}{14} x=\frac{3-\sqrt{149}}{14}
Prirátajte \frac{3}{14} ku obom stranám rovnice.
Príklady
Kvadratická rovnica
{ x } ^ { 2 } - 4 x - 5 = 0
Trigonometria
4 \sin \theta \cos \theta = 2 \sin \theta
Lineárna rovnica
y = 3x + 4
Aritmetické úlohy
699 * 533
Matica
\left[ \begin{array} { l l } { 2 } & { 3 } \\ { 5 } & { 4 } \end{array} \right] \left[ \begin{array} { l l l } { 2 } & { 0 } & { 3 } \\ { -1 } & { 1 } & { 5 } \end{array} \right]
Simultánna rovnica
\left. \begin{cases} { 8x+2y = 46 } \\ { 7x+3y = 47 } \end{cases} \right.
Diferenciálne rovnice
\frac { d } { d x } \frac { ( 3 x ^ { 2 } - 2 ) } { ( x - 5 ) }
Integrácia
\int _ { 0 } ^ { 1 } x e ^ { - x ^ { 2 } } d x
Limity
\lim _{x \rightarrow-3} \frac{x^{2}-9}{x^{2}+2 x-3}