Riešenie pre x
x=\frac{4\sqrt{46}-1}{49}\approx 0,533251427
x=\frac{-4\sqrt{46}-1}{49}\approx -0,574067754
Graf
Zdieľať
Skopírované do schránky
49x^{2}+2x-15=0
Všetky rovnice v tvare ax^{2}+bx+c=0 je možné vyriešiť ako kvadratickú rovnicu: \frac{-b±\sqrt{b^{2}-4ac}}{2a}. Výsledkom kvadratickej rovnice sú dve riešenia, jedno pre súčet a druhé pre rozdiel ±.
x=\frac{-2±\sqrt{2^{2}-4\times 49\left(-15\right)}}{2\times 49}
Táto rovnica má štandardný formát: ax^{2}+bx+c=0. Do kvadratického vzorca \frac{-b±\sqrt{b^{2}-4ac}}{2a} dosaďte 49 za a, 2 za b a -15 za c.
x=\frac{-2±\sqrt{4-4\times 49\left(-15\right)}}{2\times 49}
Umocnite číslo 2.
x=\frac{-2±\sqrt{4-196\left(-15\right)}}{2\times 49}
Vynásobte číslo -4 číslom 49.
x=\frac{-2±\sqrt{4+2940}}{2\times 49}
Vynásobte číslo -196 číslom -15.
x=\frac{-2±\sqrt{2944}}{2\times 49}
Prirátajte 4 ku 2940.
x=\frac{-2±8\sqrt{46}}{2\times 49}
Vypočítajte druhú odmocninu čísla 2944.
x=\frac{-2±8\sqrt{46}}{98}
Vynásobte číslo 2 číslom 49.
x=\frac{8\sqrt{46}-2}{98}
Vyriešte rovnicu x=\frac{-2±8\sqrt{46}}{98}, keď ± je plus. Prirátajte -2 ku 8\sqrt{46}.
x=\frac{4\sqrt{46}-1}{49}
Vydeľte číslo -2+8\sqrt{46} číslom 98.
x=\frac{-8\sqrt{46}-2}{98}
Vyriešte rovnicu x=\frac{-2±8\sqrt{46}}{98}, keď ± je mínus. Odčítajte číslo 8\sqrt{46} od čísla -2.
x=\frac{-4\sqrt{46}-1}{49}
Vydeľte číslo -2-8\sqrt{46} číslom 98.
x=\frac{4\sqrt{46}-1}{49} x=\frac{-4\sqrt{46}-1}{49}
Teraz je rovnica vyriešená.
49x^{2}+2x-15=0
Takéto kvadratické rovnice možno vyriešiť doplnením na druhú mocninu dvojčlena. Ak chcete rovnicu doplniť na druhú mocninu dvojčlena, musí byť najskôr v tvare x^{2}+bx=c.
49x^{2}+2x-15-\left(-15\right)=-\left(-15\right)
Prirátajte 15 ku obom stranám rovnice.
49x^{2}+2x=-\left(-15\right)
Výsledkom odčítania čísla -15 od seba samého bude 0.
49x^{2}+2x=15
Odčítajte číslo -15 od čísla 0.
\frac{49x^{2}+2x}{49}=\frac{15}{49}
Vydeľte obe strany hodnotou 49.
x^{2}+\frac{2}{49}x=\frac{15}{49}
Delenie číslom 49 ruší násobenie číslom 49.
x^{2}+\frac{2}{49}x+\left(\frac{1}{49}\right)^{2}=\frac{15}{49}+\left(\frac{1}{49}\right)^{2}
Číslo \frac{2}{49}, koeficient člena x, vydeľte číslom 2 a získajte výsledok \frac{1}{49}. Potom pridajte k obidvom stranám rovnice druhú mocninu \frac{1}{49}. V tomto kroku sa z ľavej strany rovnice stane dokonalá mocnina.
x^{2}+\frac{2}{49}x+\frac{1}{2401}=\frac{15}{49}+\frac{1}{2401}
Umocnite zlomok \frac{1}{49} tak, že umocníte čitateľa aj menovateľa zlomku.
x^{2}+\frac{2}{49}x+\frac{1}{2401}=\frac{736}{2401}
Prirátajte \frac{15}{49} ku \frac{1}{2401} zistením spoločného menovateľa a sčítaním čitateľov. Potom vykráťte zlomok na jeho základný tvar, ak je to možné.
\left(x+\frac{1}{49}\right)^{2}=\frac{736}{2401}
Rozložte x^{2}+\frac{2}{49}x+\frac{1}{2401} na faktory. Všeobecne platí, že keď je x^{2}+bx+c dokonalá mocnina, dá sa vždy rozložte na faktory ako \left(x+\frac{b}{2}\right)^{2}.
\sqrt{\left(x+\frac{1}{49}\right)^{2}}=\sqrt{\frac{736}{2401}}
Vypočítajte druhú odmocninu oboch strán rovnice.
x+\frac{1}{49}=\frac{4\sqrt{46}}{49} x+\frac{1}{49}=-\frac{4\sqrt{46}}{49}
Zjednodušte.
x=\frac{4\sqrt{46}-1}{49} x=\frac{-4\sqrt{46}-1}{49}
Odčítajte hodnotu \frac{1}{49} od oboch strán rovnice.
Príklady
Kvadratická rovnica
{ x } ^ { 2 } - 4 x - 5 = 0
Trigonometria
4 \sin \theta \cos \theta = 2 \sin \theta
Lineárna rovnica
y = 3x + 4
Aritmetické úlohy
699 * 533
Matica
\left[ \begin{array} { l l } { 2 } & { 3 } \\ { 5 } & { 4 } \end{array} \right] \left[ \begin{array} { l l l } { 2 } & { 0 } & { 3 } \\ { -1 } & { 1 } & { 5 } \end{array} \right]
Simultánna rovnica
\left. \begin{cases} { 8x+2y = 46 } \\ { 7x+3y = 47 } \end{cases} \right.
Diferenciálne rovnice
\frac { d } { d x } \frac { ( 3 x ^ { 2 } - 2 ) } { ( x - 5 ) }
Integrácia
\int _ { 0 } ^ { 1 } x e ^ { - x ^ { 2 } } d x
Limity
\lim _{x \rightarrow-3} \frac{x^{2}-9}{x^{2}+2 x-3}