Rozložiť na faktory
\left(a+2\right)^{2}
Vyhodnotiť
\left(a+2\right)^{2}
Zdieľať
Skopírované do schránky
a^{2}+4a+4
Zmeňte usporiadanie polynomickej rovnice do štandardného tvaru. Členy zoraďte od najväčšieho po najmenší.
p+q=4 pq=1\times 4=4
Rozložte výraz na faktory pomocou zoskupenia. Najprv je výraz potrebné prepísať do tvaru a^{2}+pa+qa+4. Ak chcete nájsť p a q, nastavte systém tak, aby sa vyriešiť.
1,4 2,2
Keďže pq je kladné, p a q majú rovnaký znak. Keďže p+q je kladné, p a q sú oba kladné. Uveďte všetky takéto celočíselné páry, ktoré poskytujú súčin 4.
1+4=5 2+2=4
Vypočítajte súčet pre každý pár.
p=2 q=2
Riešenie je pár, ktorá poskytuje 4 súčtu.
\left(a^{2}+2a\right)+\left(2a+4\right)
Zapíšte a^{2}+4a+4 ako výraz \left(a^{2}+2a\right)+\left(2a+4\right).
a\left(a+2\right)+2\left(a+2\right)
a na prvej skupine a 2 v druhá skupina.
\left(a+2\right)\left(a+2\right)
Vyberte spoločný člen a+2 pred zátvorku pomocou distributívneho zákona.
\left(a+2\right)^{2}
Prepíšte rovnicu ako druhú mocninu dvojčlena.
factor(a^{2}+4a+4)
Tento trojčlen má tvar mocniny trojčlena, ktorý je možno vynásobený spoločným činiteľom. Mocniny trojčlena možno rozložiť nájdením druhých odmocnín člena s najvyšším a člena s najnižším mocniteľom.
\sqrt{4}=2
Nájdite druhú odmocninu člena s najnižším mocniteľom 4.
\left(a+2\right)^{2}
Druhá mocnina trojčlena je druhá mocnina dvojčlena, ktorý je súčtom alebo rozdielom druhých odmocnín prvého a posledného člena, pričom znamienko sa určuje podľa znamienka stredného člena druhej mocniny trojčlena.
a^{2}+4a+4=0
Kvadratický mnohočlen možno rozložiť na faktory použitím transformácie ax^{2}+bx+c=a\left(x-x_{1}\right)\left(x-x_{2}\right), pričom x_{1} a x_{2} sú riešeniami kvadratickej rovnice ax^{2}+bx+c=0.
a=\frac{-4±\sqrt{4^{2}-4\times 4}}{2}
Všetky rovnice v tvare ax^{2}+bx+c=0 je možné vyriešiť ako kvadratickú rovnicu: \frac{-b±\sqrt{b^{2}-4ac}}{2a}. Výsledkom kvadratickej rovnice sú dve riešenia, jedno pre súčet a druhé pre rozdiel ±.
a=\frac{-4±\sqrt{16-4\times 4}}{2}
Umocnite číslo 4.
a=\frac{-4±\sqrt{16-16}}{2}
Vynásobte číslo -4 číslom 4.
a=\frac{-4±\sqrt{0}}{2}
Prirátajte 16 ku -16.
a=\frac{-4±0}{2}
Vypočítajte druhú odmocninu čísla 0.
a^{2}+4a+4=\left(a-\left(-2\right)\right)\left(a-\left(-2\right)\right)
Rozložte pôvodný výraz na faktory použitím ax^{2}+bx+c=a\left(x-x_{1}\right)\left(x-x_{2}\right). Za x_{1} dosaďte -2 a za x_{2} dosaďte -2.
a^{2}+4a+4=\left(a+2\right)\left(a+2\right)
Zjednodušiť všetky výrazy v podobe p-\left(-q\right) na p+q.
Príklady
Kvadratická rovnica
{ x } ^ { 2 } - 4 x - 5 = 0
Trigonometria
4 \sin \theta \cos \theta = 2 \sin \theta
Lineárna rovnica
y = 3x + 4
Aritmetické úlohy
699 * 533
Matica
\left[ \begin{array} { l l } { 2 } & { 3 } \\ { 5 } & { 4 } \end{array} \right] \left[ \begin{array} { l l l } { 2 } & { 0 } & { 3 } \\ { -1 } & { 1 } & { 5 } \end{array} \right]
Simultánna rovnica
\left. \begin{cases} { 8x+2y = 46 } \\ { 7x+3y = 47 } \end{cases} \right.
Diferenciálne rovnice
\frac { d } { d x } \frac { ( 3 x ^ { 2 } - 2 ) } { ( x - 5 ) }
Integrácia
\int _ { 0 } ^ { 1 } x e ^ { - x ^ { 2 } } d x
Limity
\lim _{x \rightarrow-3} \frac{x^{2}-9}{x^{2}+2 x-3}