Riešenie pre x
x=\frac{\sqrt{57}}{6}-\frac{1}{2}\approx 0,758305739
x=-\frac{\sqrt{57}}{6}-\frac{1}{2}\approx -1,758305739
Graf
Zdieľať
Skopírované do schránky
3x^{2}+3x-4=0
Všetky rovnice v tvare ax^{2}+bx+c=0 je možné vyriešiť ako kvadratickú rovnicu: \frac{-b±\sqrt{b^{2}-4ac}}{2a}. Výsledkom kvadratickej rovnice sú dve riešenia, jedno pre súčet a druhé pre rozdiel ±.
x=\frac{-3±\sqrt{3^{2}-4\times 3\left(-4\right)}}{2\times 3}
Táto rovnica má štandardný formát: ax^{2}+bx+c=0. Do kvadratického vzorca \frac{-b±\sqrt{b^{2}-4ac}}{2a} dosaďte 3 za a, 3 za b a -4 za c.
x=\frac{-3±\sqrt{9-4\times 3\left(-4\right)}}{2\times 3}
Umocnite číslo 3.
x=\frac{-3±\sqrt{9-12\left(-4\right)}}{2\times 3}
Vynásobte číslo -4 číslom 3.
x=\frac{-3±\sqrt{9+48}}{2\times 3}
Vynásobte číslo -12 číslom -4.
x=\frac{-3±\sqrt{57}}{2\times 3}
Prirátajte 9 ku 48.
x=\frac{-3±\sqrt{57}}{6}
Vynásobte číslo 2 číslom 3.
x=\frac{\sqrt{57}-3}{6}
Vyriešte rovnicu x=\frac{-3±\sqrt{57}}{6}, keď ± je plus. Prirátajte -3 ku \sqrt{57}.
x=\frac{\sqrt{57}}{6}-\frac{1}{2}
Vydeľte číslo -3+\sqrt{57} číslom 6.
x=\frac{-\sqrt{57}-3}{6}
Vyriešte rovnicu x=\frac{-3±\sqrt{57}}{6}, keď ± je mínus. Odčítajte číslo \sqrt{57} od čísla -3.
x=-\frac{\sqrt{57}}{6}-\frac{1}{2}
Vydeľte číslo -3-\sqrt{57} číslom 6.
x=\frac{\sqrt{57}}{6}-\frac{1}{2} x=-\frac{\sqrt{57}}{6}-\frac{1}{2}
Teraz je rovnica vyriešená.
3x^{2}+3x-4=0
Takéto kvadratické rovnice možno vyriešiť doplnením na druhú mocninu dvojčlena. Ak chcete rovnicu doplniť na druhú mocninu dvojčlena, musí byť najskôr v tvare x^{2}+bx=c.
3x^{2}+3x-4-\left(-4\right)=-\left(-4\right)
Prirátajte 4 ku obom stranám rovnice.
3x^{2}+3x=-\left(-4\right)
Výsledkom odčítania čísla -4 od seba samého bude 0.
3x^{2}+3x=4
Odčítajte číslo -4 od čísla 0.
\frac{3x^{2}+3x}{3}=\frac{4}{3}
Vydeľte obe strany hodnotou 3.
x^{2}+\frac{3}{3}x=\frac{4}{3}
Delenie číslom 3 ruší násobenie číslom 3.
x^{2}+x=\frac{4}{3}
Vydeľte číslo 3 číslom 3.
x^{2}+x+\left(\frac{1}{2}\right)^{2}=\frac{4}{3}+\left(\frac{1}{2}\right)^{2}
Číslo 1, koeficient člena x, vydeľte číslom 2 a získajte výsledok \frac{1}{2}. Potom pridajte k obidvom stranám rovnice druhú mocninu \frac{1}{2}. V tomto kroku sa z ľavej strany rovnice stane dokonalá mocnina.
x^{2}+x+\frac{1}{4}=\frac{4}{3}+\frac{1}{4}
Umocnite zlomok \frac{1}{2} tak, že umocníte čitateľa aj menovateľa zlomku.
x^{2}+x+\frac{1}{4}=\frac{19}{12}
Prirátajte \frac{4}{3} ku \frac{1}{4} zistením spoločného menovateľa a sčítaním čitateľov. Potom vykráťte zlomok na jeho základný tvar, ak je to možné.
\left(x+\frac{1}{2}\right)^{2}=\frac{19}{12}
Rozložte x^{2}+x+\frac{1}{4} na faktory. Všeobecne platí, že keď je x^{2}+bx+c dokonalá mocnina, dá sa vždy rozložte na faktory ako \left(x+\frac{b}{2}\right)^{2}.
\sqrt{\left(x+\frac{1}{2}\right)^{2}}=\sqrt{\frac{19}{12}}
Vypočítajte druhú odmocninu oboch strán rovnice.
x+\frac{1}{2}=\frac{\sqrt{57}}{6} x+\frac{1}{2}=-\frac{\sqrt{57}}{6}
Zjednodušte.
x=\frac{\sqrt{57}}{6}-\frac{1}{2} x=-\frac{\sqrt{57}}{6}-\frac{1}{2}
Odčítajte hodnotu \frac{1}{2} od oboch strán rovnice.
Príklady
Kvadratická rovnica
{ x } ^ { 2 } - 4 x - 5 = 0
Trigonometria
4 \sin \theta \cos \theta = 2 \sin \theta
Lineárna rovnica
y = 3x + 4
Aritmetické úlohy
699 * 533
Matica
\left[ \begin{array} { l l } { 2 } & { 3 } \\ { 5 } & { 4 } \end{array} \right] \left[ \begin{array} { l l l } { 2 } & { 0 } & { 3 } \\ { -1 } & { 1 } & { 5 } \end{array} \right]
Simultánna rovnica
\left. \begin{cases} { 8x+2y = 46 } \\ { 7x+3y = 47 } \end{cases} \right.
Diferenciálne rovnice
\frac { d } { d x } \frac { ( 3 x ^ { 2 } - 2 ) } { ( x - 5 ) }
Integrácia
\int _ { 0 } ^ { 1 } x e ^ { - x ^ { 2 } } d x
Limity
\lim _{x \rightarrow-3} \frac{x^{2}-9}{x^{2}+2 x-3}