Riešenie pre x
x = \frac{2 \sqrt{7} + 1}{3} \approx 2,097167541
x=\frac{1-2\sqrt{7}}{3}\approx -1,430500874
Graf
Zdieľať
Skopírované do schránky
3x^{2}-2x-9=0
Všetky rovnice v tvare ax^{2}+bx+c=0 je možné vyriešiť ako kvadratickú rovnicu: \frac{-b±\sqrt{b^{2}-4ac}}{2a}. Výsledkom kvadratickej rovnice sú dve riešenia, jedno pre súčet a druhé pre rozdiel ±.
x=\frac{-\left(-2\right)±\sqrt{\left(-2\right)^{2}-4\times 3\left(-9\right)}}{2\times 3}
Táto rovnica má štandardný formát: ax^{2}+bx+c=0. Do kvadratického vzorca \frac{-b±\sqrt{b^{2}-4ac}}{2a} dosaďte 3 za a, -2 za b a -9 za c.
x=\frac{-\left(-2\right)±\sqrt{4-4\times 3\left(-9\right)}}{2\times 3}
Umocnite číslo -2.
x=\frac{-\left(-2\right)±\sqrt{4-12\left(-9\right)}}{2\times 3}
Vynásobte číslo -4 číslom 3.
x=\frac{-\left(-2\right)±\sqrt{4+108}}{2\times 3}
Vynásobte číslo -12 číslom -9.
x=\frac{-\left(-2\right)±\sqrt{112}}{2\times 3}
Prirátajte 4 ku 108.
x=\frac{-\left(-2\right)±4\sqrt{7}}{2\times 3}
Vypočítajte druhú odmocninu čísla 112.
x=\frac{2±4\sqrt{7}}{2\times 3}
Opak čísla -2 je 2.
x=\frac{2±4\sqrt{7}}{6}
Vynásobte číslo 2 číslom 3.
x=\frac{4\sqrt{7}+2}{6}
Vyriešte rovnicu x=\frac{2±4\sqrt{7}}{6}, keď ± je plus. Prirátajte 2 ku 4\sqrt{7}.
x=\frac{2\sqrt{7}+1}{3}
Vydeľte číslo 2+4\sqrt{7} číslom 6.
x=\frac{2-4\sqrt{7}}{6}
Vyriešte rovnicu x=\frac{2±4\sqrt{7}}{6}, keď ± je mínus. Odčítajte číslo 4\sqrt{7} od čísla 2.
x=\frac{1-2\sqrt{7}}{3}
Vydeľte číslo 2-4\sqrt{7} číslom 6.
x=\frac{2\sqrt{7}+1}{3} x=\frac{1-2\sqrt{7}}{3}
Teraz je rovnica vyriešená.
3x^{2}-2x-9=0
Takéto kvadratické rovnice možno vyriešiť doplnením na druhú mocninu dvojčlena. Ak chcete rovnicu doplniť na druhú mocninu dvojčlena, musí byť najskôr v tvare x^{2}+bx=c.
3x^{2}-2x-9-\left(-9\right)=-\left(-9\right)
Prirátajte 9 ku obom stranám rovnice.
3x^{2}-2x=-\left(-9\right)
Výsledkom odčítania čísla -9 od seba samého bude 0.
3x^{2}-2x=9
Odčítajte číslo -9 od čísla 0.
\frac{3x^{2}-2x}{3}=\frac{9}{3}
Vydeľte obe strany hodnotou 3.
x^{2}-\frac{2}{3}x=\frac{9}{3}
Delenie číslom 3 ruší násobenie číslom 3.
x^{2}-\frac{2}{3}x=3
Vydeľte číslo 9 číslom 3.
x^{2}-\frac{2}{3}x+\left(-\frac{1}{3}\right)^{2}=3+\left(-\frac{1}{3}\right)^{2}
Číslo -\frac{2}{3}, koeficient člena x, vydeľte číslom 2 a získajte výsledok -\frac{1}{3}. Potom pridajte k obidvom stranám rovnice druhú mocninu -\frac{1}{3}. V tomto kroku sa z ľavej strany rovnice stane dokonalá mocnina.
x^{2}-\frac{2}{3}x+\frac{1}{9}=3+\frac{1}{9}
Umocnite zlomok -\frac{1}{3} tak, že umocníte čitateľa aj menovateľa zlomku.
x^{2}-\frac{2}{3}x+\frac{1}{9}=\frac{28}{9}
Prirátajte 3 ku \frac{1}{9}.
\left(x-\frac{1}{3}\right)^{2}=\frac{28}{9}
Rozložte x^{2}-\frac{2}{3}x+\frac{1}{9} na faktory. Všeobecne platí, že keď je x^{2}+bx+c dokonalá mocnina, dá sa vždy rozložte na faktory ako \left(x+\frac{b}{2}\right)^{2}.
\sqrt{\left(x-\frac{1}{3}\right)^{2}}=\sqrt{\frac{28}{9}}
Vypočítajte druhú odmocninu oboch strán rovnice.
x-\frac{1}{3}=\frac{2\sqrt{7}}{3} x-\frac{1}{3}=-\frac{2\sqrt{7}}{3}
Zjednodušte.
x=\frac{2\sqrt{7}+1}{3} x=\frac{1-2\sqrt{7}}{3}
Prirátajte \frac{1}{3} ku obom stranám rovnice.
Príklady
Kvadratická rovnica
{ x } ^ { 2 } - 4 x - 5 = 0
Trigonometria
4 \sin \theta \cos \theta = 2 \sin \theta
Lineárna rovnica
y = 3x + 4
Aritmetické úlohy
699 * 533
Matica
\left[ \begin{array} { l l } { 2 } & { 3 } \\ { 5 } & { 4 } \end{array} \right] \left[ \begin{array} { l l l } { 2 } & { 0 } & { 3 } \\ { -1 } & { 1 } & { 5 } \end{array} \right]
Simultánna rovnica
\left. \begin{cases} { 8x+2y = 46 } \\ { 7x+3y = 47 } \end{cases} \right.
Diferenciálne rovnice
\frac { d } { d x } \frac { ( 3 x ^ { 2 } - 2 ) } { ( x - 5 ) }
Integrácia
\int _ { 0 } ^ { 1 } x e ^ { - x ^ { 2 } } d x
Limity
\lim _{x \rightarrow-3} \frac{x^{2}-9}{x^{2}+2 x-3}