Riešenie pre x
x = \frac{\sqrt{3} + 1}{2} \approx 1,366025404
x=\frac{1-\sqrt{3}}{2}\approx -0,366025404
Graf
Zdieľať
Skopírované do schránky
2x^{2}-2x-1=0
Všetky rovnice v tvare ax^{2}+bx+c=0 je možné vyriešiť ako kvadratickú rovnicu: \frac{-b±\sqrt{b^{2}-4ac}}{2a}. Výsledkom kvadratickej rovnice sú dve riešenia, jedno pre súčet a druhé pre rozdiel ±.
x=\frac{-\left(-2\right)±\sqrt{\left(-2\right)^{2}-4\times 2\left(-1\right)}}{2\times 2}
Táto rovnica má štandardný formát: ax^{2}+bx+c=0. Do kvadratického vzorca \frac{-b±\sqrt{b^{2}-4ac}}{2a} dosaďte 2 za a, -2 za b a -1 za c.
x=\frac{-\left(-2\right)±\sqrt{4-4\times 2\left(-1\right)}}{2\times 2}
Umocnite číslo -2.
x=\frac{-\left(-2\right)±\sqrt{4-8\left(-1\right)}}{2\times 2}
Vynásobte číslo -4 číslom 2.
x=\frac{-\left(-2\right)±\sqrt{4+8}}{2\times 2}
Vynásobte číslo -8 číslom -1.
x=\frac{-\left(-2\right)±\sqrt{12}}{2\times 2}
Prirátajte 4 ku 8.
x=\frac{-\left(-2\right)±2\sqrt{3}}{2\times 2}
Vypočítajte druhú odmocninu čísla 12.
x=\frac{2±2\sqrt{3}}{2\times 2}
Opak čísla -2 je 2.
x=\frac{2±2\sqrt{3}}{4}
Vynásobte číslo 2 číslom 2.
x=\frac{2\sqrt{3}+2}{4}
Vyriešte rovnicu x=\frac{2±2\sqrt{3}}{4}, keď ± je plus. Prirátajte 2 ku 2\sqrt{3}.
x=\frac{\sqrt{3}+1}{2}
Vydeľte číslo 2+2\sqrt{3} číslom 4.
x=\frac{2-2\sqrt{3}}{4}
Vyriešte rovnicu x=\frac{2±2\sqrt{3}}{4}, keď ± je mínus. Odčítajte číslo 2\sqrt{3} od čísla 2.
x=\frac{1-\sqrt{3}}{2}
Vydeľte číslo 2-2\sqrt{3} číslom 4.
x=\frac{\sqrt{3}+1}{2} x=\frac{1-\sqrt{3}}{2}
Teraz je rovnica vyriešená.
2x^{2}-2x-1=0
Takéto kvadratické rovnice možno vyriešiť doplnením na druhú mocninu dvojčlena. Ak chcete rovnicu doplniť na druhú mocninu dvojčlena, musí byť najskôr v tvare x^{2}+bx=c.
2x^{2}-2x-1-\left(-1\right)=-\left(-1\right)
Prirátajte 1 ku obom stranám rovnice.
2x^{2}-2x=-\left(-1\right)
Výsledkom odčítania čísla -1 od seba samého bude 0.
2x^{2}-2x=1
Odčítajte číslo -1 od čísla 0.
\frac{2x^{2}-2x}{2}=\frac{1}{2}
Vydeľte obe strany hodnotou 2.
x^{2}+\left(-\frac{2}{2}\right)x=\frac{1}{2}
Delenie číslom 2 ruší násobenie číslom 2.
x^{2}-x=\frac{1}{2}
Vydeľte číslo -2 číslom 2.
x^{2}-x+\left(-\frac{1}{2}\right)^{2}=\frac{1}{2}+\left(-\frac{1}{2}\right)^{2}
Číslo -1, koeficient člena x, vydeľte číslom 2 a získajte výsledok -\frac{1}{2}. Potom pridajte k obidvom stranám rovnice druhú mocninu -\frac{1}{2}. V tomto kroku sa z ľavej strany rovnice stane dokonalá mocnina.
x^{2}-x+\frac{1}{4}=\frac{1}{2}+\frac{1}{4}
Umocnite zlomok -\frac{1}{2} tak, že umocníte čitateľa aj menovateľa zlomku.
x^{2}-x+\frac{1}{4}=\frac{3}{4}
Prirátajte \frac{1}{2} ku \frac{1}{4} zistením spoločného menovateľa a sčítaním čitateľov. Potom vykráťte zlomok na jeho základný tvar, ak je to možné.
\left(x-\frac{1}{2}\right)^{2}=\frac{3}{4}
Rozložte x^{2}-x+\frac{1}{4} na faktory. Všeobecne platí, že keď je x^{2}+bx+c dokonalá mocnina, dá sa vždy rozložte na faktory ako \left(x+\frac{b}{2}\right)^{2}.
\sqrt{\left(x-\frac{1}{2}\right)^{2}}=\sqrt{\frac{3}{4}}
Vypočítajte druhú odmocninu oboch strán rovnice.
x-\frac{1}{2}=\frac{\sqrt{3}}{2} x-\frac{1}{2}=-\frac{\sqrt{3}}{2}
Zjednodušte.
x=\frac{\sqrt{3}+1}{2} x=\frac{1-\sqrt{3}}{2}
Prirátajte \frac{1}{2} ku obom stranám rovnice.
Príklady
Kvadratická rovnica
{ x } ^ { 2 } - 4 x - 5 = 0
Trigonometria
4 \sin \theta \cos \theta = 2 \sin \theta
Lineárna rovnica
y = 3x + 4
Aritmetické úlohy
699 * 533
Matica
\left[ \begin{array} { l l } { 2 } & { 3 } \\ { 5 } & { 4 } \end{array} \right] \left[ \begin{array} { l l l } { 2 } & { 0 } & { 3 } \\ { -1 } & { 1 } & { 5 } \end{array} \right]
Simultánna rovnica
\left. \begin{cases} { 8x+2y = 46 } \\ { 7x+3y = 47 } \end{cases} \right.
Diferenciálne rovnice
\frac { d } { d x } \frac { ( 3 x ^ { 2 } - 2 ) } { ( x - 5 ) }
Integrácia
\int _ { 0 } ^ { 1 } x e ^ { - x ^ { 2 } } d x
Limity
\lim _{x \rightarrow-3} \frac{x^{2}-9}{x^{2}+2 x-3}