Riešenie pre x
x=-3
x=-\frac{1}{2}=-0,5
Graf
Zdieľať
Skopírované do schránky
a+b=7 ab=2\times 3=6
Ak chcete rovnicu vyriešiť, rozložte ľavú stranu na faktory pomocou zoskupenia. Najprv musí byť ľavá strana prepísaná v tvare 2x^{2}+ax+bx+3. Ak chcete nájsť a a b, nastavte systém tak, aby sa vyriešiť.
1,6 2,3
Keďže ab je kladné, a a b majú rovnaký znak. Keďže a+b je kladné, a a b sú oba kladné. Uveďte všetky takéto celočíselné páry, ktoré poskytujú súčin 6.
1+6=7 2+3=5
Vypočítajte súčet pre každý pár.
a=1 b=6
Riešenie je pár, ktorá poskytuje 7 súčtu.
\left(2x^{2}+x\right)+\left(6x+3\right)
Zapíšte 2x^{2}+7x+3 ako výraz \left(2x^{2}+x\right)+\left(6x+3\right).
x\left(2x+1\right)+3\left(2x+1\right)
x na prvej skupine a 3 v druhá skupina.
\left(2x+1\right)\left(x+3\right)
Vyberte spoločný člen 2x+1 pred zátvorku pomocou distributívneho zákona.
x=-\frac{1}{2} x=-3
Ak chcete nájsť riešenia rovníc, vyriešte 2x+1=0 a x+3=0.
2x^{2}+7x+3=0
Všetky rovnice v tvare ax^{2}+bx+c=0 je možné vyriešiť ako kvadratickú rovnicu: \frac{-b±\sqrt{b^{2}-4ac}}{2a}. Výsledkom kvadratickej rovnice sú dve riešenia, jedno pre súčet a druhé pre rozdiel ±.
x=\frac{-7±\sqrt{7^{2}-4\times 2\times 3}}{2\times 2}
Táto rovnica má štandardný formát: ax^{2}+bx+c=0. Do kvadratického vzorca \frac{-b±\sqrt{b^{2}-4ac}}{2a} dosaďte 2 za a, 7 za b a 3 za c.
x=\frac{-7±\sqrt{49-4\times 2\times 3}}{2\times 2}
Umocnite číslo 7.
x=\frac{-7±\sqrt{49-8\times 3}}{2\times 2}
Vynásobte číslo -4 číslom 2.
x=\frac{-7±\sqrt{49-24}}{2\times 2}
Vynásobte číslo -8 číslom 3.
x=\frac{-7±\sqrt{25}}{2\times 2}
Prirátajte 49 ku -24.
x=\frac{-7±5}{2\times 2}
Vypočítajte druhú odmocninu čísla 25.
x=\frac{-7±5}{4}
Vynásobte číslo 2 číslom 2.
x=-\frac{2}{4}
Vyriešte rovnicu x=\frac{-7±5}{4}, keď ± je plus. Prirátajte -7 ku 5.
x=-\frac{1}{2}
Vykráťte zlomok \frac{-2}{4} na základný tvar extrakciou a elimináciou 2.
x=-\frac{12}{4}
Vyriešte rovnicu x=\frac{-7±5}{4}, keď ± je mínus. Odčítajte číslo 5 od čísla -7.
x=-3
Vydeľte číslo -12 číslom 4.
x=-\frac{1}{2} x=-3
Teraz je rovnica vyriešená.
2x^{2}+7x+3=0
Takéto kvadratické rovnice možno vyriešiť doplnením na druhú mocninu dvojčlena. Ak chcete rovnicu doplniť na druhú mocninu dvojčlena, musí byť najskôr v tvare x^{2}+bx=c.
2x^{2}+7x+3-3=-3
Odčítajte hodnotu 3 od oboch strán rovnice.
2x^{2}+7x=-3
Výsledkom odčítania čísla 3 od seba samého bude 0.
\frac{2x^{2}+7x}{2}=-\frac{3}{2}
Vydeľte obe strany hodnotou 2.
x^{2}+\frac{7}{2}x=-\frac{3}{2}
Delenie číslom 2 ruší násobenie číslom 2.
x^{2}+\frac{7}{2}x+\left(\frac{7}{4}\right)^{2}=-\frac{3}{2}+\left(\frac{7}{4}\right)^{2}
Číslo \frac{7}{2}, koeficient člena x, vydeľte číslom 2 a získajte výsledok \frac{7}{4}. Potom pridajte k obidvom stranám rovnice druhú mocninu \frac{7}{4}. V tomto kroku sa z ľavej strany rovnice stane dokonalá mocnina.
x^{2}+\frac{7}{2}x+\frac{49}{16}=-\frac{3}{2}+\frac{49}{16}
Umocnite zlomok \frac{7}{4} tak, že umocníte čitateľa aj menovateľa zlomku.
x^{2}+\frac{7}{2}x+\frac{49}{16}=\frac{25}{16}
Prirátajte -\frac{3}{2} ku \frac{49}{16} zistením spoločného menovateľa a sčítaním čitateľov. Potom vykráťte zlomok na jeho základný tvar, ak je to možné.
\left(x+\frac{7}{4}\right)^{2}=\frac{25}{16}
Rozložte x^{2}+\frac{7}{2}x+\frac{49}{16} na faktory. Všeobecne platí, že keď je x^{2}+bx+c dokonalá mocnina, dá sa vždy rozložte na faktory ako \left(x+\frac{b}{2}\right)^{2}.
\sqrt{\left(x+\frac{7}{4}\right)^{2}}=\sqrt{\frac{25}{16}}
Vypočítajte druhú odmocninu oboch strán rovnice.
x+\frac{7}{4}=\frac{5}{4} x+\frac{7}{4}=-\frac{5}{4}
Zjednodušte.
x=-\frac{1}{2} x=-3
Odčítajte hodnotu \frac{7}{4} od oboch strán rovnice.
Príklady
Kvadratická rovnica
{ x } ^ { 2 } - 4 x - 5 = 0
Trigonometria
4 \sin \theta \cos \theta = 2 \sin \theta
Lineárna rovnica
y = 3x + 4
Aritmetické úlohy
699 * 533
Matica
\left[ \begin{array} { l l } { 2 } & { 3 } \\ { 5 } & { 4 } \end{array} \right] \left[ \begin{array} { l l l } { 2 } & { 0 } & { 3 } \\ { -1 } & { 1 } & { 5 } \end{array} \right]
Simultánna rovnica
\left. \begin{cases} { 8x+2y = 46 } \\ { 7x+3y = 47 } \end{cases} \right.
Diferenciálne rovnice
\frac { d } { d x } \frac { ( 3 x ^ { 2 } - 2 ) } { ( x - 5 ) }
Integrácia
\int _ { 0 } ^ { 1 } x e ^ { - x ^ { 2 } } d x
Limity
\lim _{x \rightarrow-3} \frac{x^{2}-9}{x^{2}+2 x-3}