Riešenie pre x
x = -\frac{5}{2} = -2\frac{1}{2} = -2,5
x=1
Graf
Zdieľať
Skopírované do schránky
2x^{2}+3x-12+7=0
Pridať položku 7 na obidve snímky.
2x^{2}+3x-5=0
Sčítaním -12 a 7 získate -5.
a+b=3 ab=2\left(-5\right)=-10
Ak chcete rovnicu vyriešiť, rozložte ľavú stranu na faktory pomocou zoskupenia. Najprv musí byť ľavá strana prepísaná v tvare 2x^{2}+ax+bx-5. Ak chcete nájsť a a b, nastavte systém tak, aby sa vyriešiť.
-1,10 -2,5
Keďže ab je záporná, a a b majú protiľahlom značky. Keďže a+b je kladná hodnota, kladné číslo má vyššiu absolútnu hodnotu ako záporné. Uveďte všetky takéto celočíselné páry, ktoré poskytujú súčin -10.
-1+10=9 -2+5=3
Vypočítajte súčet pre každý pár.
a=-2 b=5
Riešenie je pár, ktorá poskytuje 3 súčtu.
\left(2x^{2}-2x\right)+\left(5x-5\right)
Zapíšte 2x^{2}+3x-5 ako výraz \left(2x^{2}-2x\right)+\left(5x-5\right).
2x\left(x-1\right)+5\left(x-1\right)
2x na prvej skupine a 5 v druhá skupina.
\left(x-1\right)\left(2x+5\right)
Vyberte spoločný člen x-1 pred zátvorku pomocou distributívneho zákona.
x=1 x=-\frac{5}{2}
Ak chcete nájsť riešenia rovníc, vyriešte x-1=0 a 2x+5=0.
2x^{2}+3x-12=-7
Všetky rovnice v tvare ax^{2}+bx+c=0 je možné vyriešiť ako kvadratickú rovnicu: \frac{-b±\sqrt{b^{2}-4ac}}{2a}. Výsledkom kvadratickej rovnice sú dve riešenia, jedno pre súčet a druhé pre rozdiel ±.
2x^{2}+3x-12-\left(-7\right)=-7-\left(-7\right)
Prirátajte 7 ku obom stranám rovnice.
2x^{2}+3x-12-\left(-7\right)=0
Výsledkom odčítania čísla -7 od seba samého bude 0.
2x^{2}+3x-5=0
Odčítajte číslo -7 od čísla -12.
x=\frac{-3±\sqrt{3^{2}-4\times 2\left(-5\right)}}{2\times 2}
Táto rovnica má štandardný formát: ax^{2}+bx+c=0. Do kvadratického vzorca \frac{-b±\sqrt{b^{2}-4ac}}{2a} dosaďte 2 za a, 3 za b a -5 za c.
x=\frac{-3±\sqrt{9-4\times 2\left(-5\right)}}{2\times 2}
Umocnite číslo 3.
x=\frac{-3±\sqrt{9-8\left(-5\right)}}{2\times 2}
Vynásobte číslo -4 číslom 2.
x=\frac{-3±\sqrt{9+40}}{2\times 2}
Vynásobte číslo -8 číslom -5.
x=\frac{-3±\sqrt{49}}{2\times 2}
Prirátajte 9 ku 40.
x=\frac{-3±7}{2\times 2}
Vypočítajte druhú odmocninu čísla 49.
x=\frac{-3±7}{4}
Vynásobte číslo 2 číslom 2.
x=\frac{4}{4}
Vyriešte rovnicu x=\frac{-3±7}{4}, keď ± je plus. Prirátajte -3 ku 7.
x=1
Vydeľte číslo 4 číslom 4.
x=-\frac{10}{4}
Vyriešte rovnicu x=\frac{-3±7}{4}, keď ± je mínus. Odčítajte číslo 7 od čísla -3.
x=-\frac{5}{2}
Vykráťte zlomok \frac{-10}{4} na základný tvar extrakciou a elimináciou 2.
x=1 x=-\frac{5}{2}
Teraz je rovnica vyriešená.
2x^{2}+3x-12=-7
Takéto kvadratické rovnice možno vyriešiť doplnením na druhú mocninu dvojčlena. Ak chcete rovnicu doplniť na druhú mocninu dvojčlena, musí byť najskôr v tvare x^{2}+bx=c.
2x^{2}+3x-12-\left(-12\right)=-7-\left(-12\right)
Prirátajte 12 ku obom stranám rovnice.
2x^{2}+3x=-7-\left(-12\right)
Výsledkom odčítania čísla -12 od seba samého bude 0.
2x^{2}+3x=5
Odčítajte číslo -12 od čísla -7.
\frac{2x^{2}+3x}{2}=\frac{5}{2}
Vydeľte obe strany hodnotou 2.
x^{2}+\frac{3}{2}x=\frac{5}{2}
Delenie číslom 2 ruší násobenie číslom 2.
x^{2}+\frac{3}{2}x+\left(\frac{3}{4}\right)^{2}=\frac{5}{2}+\left(\frac{3}{4}\right)^{2}
Číslo \frac{3}{2}, koeficient člena x, vydeľte číslom 2 a získajte výsledok \frac{3}{4}. Potom pridajte k obidvom stranám rovnice druhú mocninu \frac{3}{4}. V tomto kroku sa z ľavej strany rovnice stane dokonalá mocnina.
x^{2}+\frac{3}{2}x+\frac{9}{16}=\frac{5}{2}+\frac{9}{16}
Umocnite zlomok \frac{3}{4} tak, že umocníte čitateľa aj menovateľa zlomku.
x^{2}+\frac{3}{2}x+\frac{9}{16}=\frac{49}{16}
Prirátajte \frac{5}{2} ku \frac{9}{16} zistením spoločného menovateľa a sčítaním čitateľov. Potom vykráťte zlomok na jeho základný tvar, ak je to možné.
\left(x+\frac{3}{4}\right)^{2}=\frac{49}{16}
Rozložte x^{2}+\frac{3}{2}x+\frac{9}{16} na faktory. Všeobecne platí, že keď je x^{2}+bx+c dokonalá mocnina, dá sa vždy rozložte na faktory ako \left(x+\frac{b}{2}\right)^{2}.
\sqrt{\left(x+\frac{3}{4}\right)^{2}}=\sqrt{\frac{49}{16}}
Vypočítajte druhú odmocninu oboch strán rovnice.
x+\frac{3}{4}=\frac{7}{4} x+\frac{3}{4}=-\frac{7}{4}
Zjednodušte.
x=1 x=-\frac{5}{2}
Odčítajte hodnotu \frac{3}{4} od oboch strán rovnice.
Príklady
Kvadratická rovnica
{ x } ^ { 2 } - 4 x - 5 = 0
Trigonometria
4 \sin \theta \cos \theta = 2 \sin \theta
Lineárna rovnica
y = 3x + 4
Aritmetické úlohy
699 * 533
Matica
\left[ \begin{array} { l l } { 2 } & { 3 } \\ { 5 } & { 4 } \end{array} \right] \left[ \begin{array} { l l l } { 2 } & { 0 } & { 3 } \\ { -1 } & { 1 } & { 5 } \end{array} \right]
Simultánna rovnica
\left. \begin{cases} { 8x+2y = 46 } \\ { 7x+3y = 47 } \end{cases} \right.
Diferenciálne rovnice
\frac { d } { d x } \frac { ( 3 x ^ { 2 } - 2 ) } { ( x - 5 ) }
Integrácia
\int _ { 0 } ^ { 1 } x e ^ { - x ^ { 2 } } d x
Limity
\lim _{x \rightarrow-3} \frac{x^{2}-9}{x^{2}+2 x-3}