Riešenie pre p
p=-1
p=\frac{1}{2}=0,5
Zdieľať
Skopírované do schránky
2p^{2}+p-1=0
Vydeľte obe strany hodnotou 8.
a+b=1 ab=2\left(-1\right)=-2
Ak chcete rovnicu vyriešiť, rozložte ľavú stranu na faktory pomocou zoskupenia. Najprv musí byť ľavá strana prepísaná v tvare 2p^{2}+ap+bp-1. Ak chcete nájsť a a b, nastavte systém tak, aby sa vyriešiť.
a=-1 b=2
Keďže ab je záporná, a a b majú protiľahlom značky. Keďže a+b je kladná hodnota, kladné číslo má vyššiu absolútnu hodnotu ako záporné. Jedinou takou dvojicou je systémové riešenie.
\left(2p^{2}-p\right)+\left(2p-1\right)
Zapíšte 2p^{2}+p-1 ako výraz \left(2p^{2}-p\right)+\left(2p-1\right).
p\left(2p-1\right)+2p-1
Vyčleňte p z výrazu 2p^{2}-p.
\left(2p-1\right)\left(p+1\right)
Vyberte spoločný člen 2p-1 pred zátvorku pomocou distributívneho zákona.
p=\frac{1}{2} p=-1
Ak chcete nájsť riešenia rovníc, vyriešte 2p-1=0 a p+1=0.
16p^{2}+8p-8=0
Všetky rovnice v tvare ax^{2}+bx+c=0 je možné vyriešiť ako kvadratickú rovnicu: \frac{-b±\sqrt{b^{2}-4ac}}{2a}. Výsledkom kvadratickej rovnice sú dve riešenia, jedno pre súčet a druhé pre rozdiel ±.
p=\frac{-8±\sqrt{8^{2}-4\times 16\left(-8\right)}}{2\times 16}
Táto rovnica má štandardný formát: ax^{2}+bx+c=0. Do kvadratického vzorca \frac{-b±\sqrt{b^{2}-4ac}}{2a} dosaďte 16 za a, 8 za b a -8 za c.
p=\frac{-8±\sqrt{64-4\times 16\left(-8\right)}}{2\times 16}
Umocnite číslo 8.
p=\frac{-8±\sqrt{64-64\left(-8\right)}}{2\times 16}
Vynásobte číslo -4 číslom 16.
p=\frac{-8±\sqrt{64+512}}{2\times 16}
Vynásobte číslo -64 číslom -8.
p=\frac{-8±\sqrt{576}}{2\times 16}
Prirátajte 64 ku 512.
p=\frac{-8±24}{2\times 16}
Vypočítajte druhú odmocninu čísla 576.
p=\frac{-8±24}{32}
Vynásobte číslo 2 číslom 16.
p=\frac{16}{32}
Vyriešte rovnicu p=\frac{-8±24}{32}, keď ± je plus. Prirátajte -8 ku 24.
p=\frac{1}{2}
Vykráťte zlomok \frac{16}{32} na základný tvar extrakciou a elimináciou 16.
p=-\frac{32}{32}
Vyriešte rovnicu p=\frac{-8±24}{32}, keď ± je mínus. Odčítajte číslo 24 od čísla -8.
p=-1
Vydeľte číslo -32 číslom 32.
p=\frac{1}{2} p=-1
Teraz je rovnica vyriešená.
16p^{2}+8p-8=0
Takéto kvadratické rovnice možno vyriešiť doplnením na druhú mocninu dvojčlena. Ak chcete rovnicu doplniť na druhú mocninu dvojčlena, musí byť najskôr v tvare x^{2}+bx=c.
16p^{2}+8p-8-\left(-8\right)=-\left(-8\right)
Prirátajte 8 ku obom stranám rovnice.
16p^{2}+8p=-\left(-8\right)
Výsledkom odčítania čísla -8 od seba samého bude 0.
16p^{2}+8p=8
Odčítajte číslo -8 od čísla 0.
\frac{16p^{2}+8p}{16}=\frac{8}{16}
Vydeľte obe strany hodnotou 16.
p^{2}+\frac{8}{16}p=\frac{8}{16}
Delenie číslom 16 ruší násobenie číslom 16.
p^{2}+\frac{1}{2}p=\frac{8}{16}
Vykráťte zlomok \frac{8}{16} na základný tvar extrakciou a elimináciou 8.
p^{2}+\frac{1}{2}p=\frac{1}{2}
Vykráťte zlomok \frac{8}{16} na základný tvar extrakciou a elimináciou 8.
p^{2}+\frac{1}{2}p+\left(\frac{1}{4}\right)^{2}=\frac{1}{2}+\left(\frac{1}{4}\right)^{2}
Číslo \frac{1}{2}, koeficient člena x, vydeľte číslom 2 a získajte výsledok \frac{1}{4}. Potom pridajte k obidvom stranám rovnice druhú mocninu \frac{1}{4}. V tomto kroku sa z ľavej strany rovnice stane dokonalá mocnina.
p^{2}+\frac{1}{2}p+\frac{1}{16}=\frac{1}{2}+\frac{1}{16}
Umocnite zlomok \frac{1}{4} tak, že umocníte čitateľa aj menovateľa zlomku.
p^{2}+\frac{1}{2}p+\frac{1}{16}=\frac{9}{16}
Prirátajte \frac{1}{2} ku \frac{1}{16} zistením spoločného menovateľa a sčítaním čitateľov. Potom vykráťte zlomok na jeho základný tvar, ak je to možné.
\left(p+\frac{1}{4}\right)^{2}=\frac{9}{16}
Rozložte p^{2}+\frac{1}{2}p+\frac{1}{16} na faktory. Všeobecne platí, že keď je x^{2}+bx+c dokonalá mocnina, dá sa vždy rozložte na faktory ako \left(x+\frac{b}{2}\right)^{2}.
\sqrt{\left(p+\frac{1}{4}\right)^{2}}=\sqrt{\frac{9}{16}}
Vypočítajte druhú odmocninu oboch strán rovnice.
p+\frac{1}{4}=\frac{3}{4} p+\frac{1}{4}=-\frac{3}{4}
Zjednodušte.
p=\frac{1}{2} p=-1
Odčítajte hodnotu \frac{1}{4} od oboch strán rovnice.
Príklady
Kvadratická rovnica
{ x } ^ { 2 } - 4 x - 5 = 0
Trigonometria
4 \sin \theta \cos \theta = 2 \sin \theta
Lineárna rovnica
y = 3x + 4
Aritmetické úlohy
699 * 533
Matica
\left[ \begin{array} { l l } { 2 } & { 3 } \\ { 5 } & { 4 } \end{array} \right] \left[ \begin{array} { l l l } { 2 } & { 0 } & { 3 } \\ { -1 } & { 1 } & { 5 } \end{array} \right]
Simultánna rovnica
\left. \begin{cases} { 8x+2y = 46 } \\ { 7x+3y = 47 } \end{cases} \right.
Diferenciálne rovnice
\frac { d } { d x } \frac { ( 3 x ^ { 2 } - 2 ) } { ( x - 5 ) }
Integrácia
\int _ { 0 } ^ { 1 } x e ^ { - x ^ { 2 } } d x
Limity
\lim _{x \rightarrow-3} \frac{x^{2}-9}{x^{2}+2 x-3}