Riešenie pre x (complex solution)
x=\frac{-\sqrt{390}i+10}{49}\approx 0,204081633-0,403028932i
x=\frac{10+\sqrt{390}i}{49}\approx 0,204081633+0,403028932i
Graf
Zdieľať
Skopírované do schránky
1+20x-49x^{2}=11
Prehoďte strany tak, aby všetky premenné stáli na ľavej strane.
1+20x-49x^{2}-11=0
Odčítajte 11 z oboch strán.
-10+20x-49x^{2}=0
Odčítajte 11 z 1 a dostanete -10.
-49x^{2}+20x-10=0
Všetky rovnice v tvare ax^{2}+bx+c=0 je možné vyriešiť ako kvadratickú rovnicu: \frac{-b±\sqrt{b^{2}-4ac}}{2a}. Výsledkom kvadratickej rovnice sú dve riešenia, jedno pre súčet a druhé pre rozdiel ±.
x=\frac{-20±\sqrt{20^{2}-4\left(-49\right)\left(-10\right)}}{2\left(-49\right)}
Táto rovnica má štandardný formát: ax^{2}+bx+c=0. Do kvadratického vzorca \frac{-b±\sqrt{b^{2}-4ac}}{2a} dosaďte -49 za a, 20 za b a -10 za c.
x=\frac{-20±\sqrt{400-4\left(-49\right)\left(-10\right)}}{2\left(-49\right)}
Umocnite číslo 20.
x=\frac{-20±\sqrt{400+196\left(-10\right)}}{2\left(-49\right)}
Vynásobte číslo -4 číslom -49.
x=\frac{-20±\sqrt{400-1960}}{2\left(-49\right)}
Vynásobte číslo 196 číslom -10.
x=\frac{-20±\sqrt{-1560}}{2\left(-49\right)}
Prirátajte 400 ku -1960.
x=\frac{-20±2\sqrt{390}i}{2\left(-49\right)}
Vypočítajte druhú odmocninu čísla -1560.
x=\frac{-20±2\sqrt{390}i}{-98}
Vynásobte číslo 2 číslom -49.
x=\frac{-20+2\sqrt{390}i}{-98}
Vyriešte rovnicu x=\frac{-20±2\sqrt{390}i}{-98}, keď ± je plus. Prirátajte -20 ku 2i\sqrt{390}.
x=\frac{-\sqrt{390}i+10}{49}
Vydeľte číslo -20+2i\sqrt{390} číslom -98.
x=\frac{-2\sqrt{390}i-20}{-98}
Vyriešte rovnicu x=\frac{-20±2\sqrt{390}i}{-98}, keď ± je mínus. Odčítajte číslo 2i\sqrt{390} od čísla -20.
x=\frac{10+\sqrt{390}i}{49}
Vydeľte číslo -20-2i\sqrt{390} číslom -98.
x=\frac{-\sqrt{390}i+10}{49} x=\frac{10+\sqrt{390}i}{49}
Teraz je rovnica vyriešená.
1+20x-49x^{2}=11
Prehoďte strany tak, aby všetky premenné stáli na ľavej strane.
20x-49x^{2}=11-1
Odčítajte 1 z oboch strán.
20x-49x^{2}=10
Odčítajte 1 z 11 a dostanete 10.
-49x^{2}+20x=10
Takéto kvadratické rovnice možno vyriešiť doplnením na druhú mocninu dvojčlena. Ak chcete rovnicu doplniť na druhú mocninu dvojčlena, musí byť najskôr v tvare x^{2}+bx=c.
\frac{-49x^{2}+20x}{-49}=\frac{10}{-49}
Vydeľte obe strany hodnotou -49.
x^{2}+\frac{20}{-49}x=\frac{10}{-49}
Delenie číslom -49 ruší násobenie číslom -49.
x^{2}-\frac{20}{49}x=\frac{10}{-49}
Vydeľte číslo 20 číslom -49.
x^{2}-\frac{20}{49}x=-\frac{10}{49}
Vydeľte číslo 10 číslom -49.
x^{2}-\frac{20}{49}x+\left(-\frac{10}{49}\right)^{2}=-\frac{10}{49}+\left(-\frac{10}{49}\right)^{2}
Číslo -\frac{20}{49}, koeficient člena x, vydeľte číslom 2 a získajte výsledok -\frac{10}{49}. Potom pridajte k obidvom stranám rovnice druhú mocninu -\frac{10}{49}. V tomto kroku sa z ľavej strany rovnice stane dokonalá mocnina.
x^{2}-\frac{20}{49}x+\frac{100}{2401}=-\frac{10}{49}+\frac{100}{2401}
Umocnite zlomok -\frac{10}{49} tak, že umocníte čitateľa aj menovateľa zlomku.
x^{2}-\frac{20}{49}x+\frac{100}{2401}=-\frac{390}{2401}
Prirátajte -\frac{10}{49} ku \frac{100}{2401} zistením spoločného menovateľa a sčítaním čitateľov. Potom vykráťte zlomok na jeho základný tvar, ak je to možné.
\left(x-\frac{10}{49}\right)^{2}=-\frac{390}{2401}
Rozložte x^{2}-\frac{20}{49}x+\frac{100}{2401} na faktory. Všeobecne platí, že keď je x^{2}+bx+c dokonalá mocnina, dá sa vždy rozložte na faktory ako \left(x+\frac{b}{2}\right)^{2}.
\sqrt{\left(x-\frac{10}{49}\right)^{2}}=\sqrt{-\frac{390}{2401}}
Vypočítajte druhú odmocninu oboch strán rovnice.
x-\frac{10}{49}=\frac{\sqrt{390}i}{49} x-\frac{10}{49}=-\frac{\sqrt{390}i}{49}
Zjednodušte.
x=\frac{10+\sqrt{390}i}{49} x=\frac{-\sqrt{390}i+10}{49}
Prirátajte \frac{10}{49} ku obom stranám rovnice.
Príklady
Kvadratická rovnica
{ x } ^ { 2 } - 4 x - 5 = 0
Trigonometria
4 \sin \theta \cos \theta = 2 \sin \theta
Lineárna rovnica
y = 3x + 4
Aritmetické úlohy
699 * 533
Matica
\left[ \begin{array} { l l } { 2 } & { 3 } \\ { 5 } & { 4 } \end{array} \right] \left[ \begin{array} { l l l } { 2 } & { 0 } & { 3 } \\ { -1 } & { 1 } & { 5 } \end{array} \right]
Simultánna rovnica
\left. \begin{cases} { 8x+2y = 46 } \\ { 7x+3y = 47 } \end{cases} \right.
Diferenciálne rovnice
\frac { d } { d x } \frac { ( 3 x ^ { 2 } - 2 ) } { ( x - 5 ) }
Integrácia
\int _ { 0 } ^ { 1 } x e ^ { - x ^ { 2 } } d x
Limity
\lim _{x \rightarrow-3} \frac{x^{2}-9}{x^{2}+2 x-3}