Riešenie pre x
x=2
x=5
Graf
Zdieľať
Skopírované do schránky
a+b=7 ab=-\left(-10\right)=10
Ak chcete rovnicu vyriešiť, rozložte ľavú stranu na faktory pomocou zoskupenia. Najprv musí byť ľavá strana prepísaná v tvare -x^{2}+ax+bx-10. Ak chcete nájsť a a b, nastavte systém, ktorý sa má vyriešiť.
1,10 2,5
Keďže ab je kladná, a a b majú rovnaké znamienko. Keďže a+b je kladná, a a b sú pozitívne. Uveďte všetky takéto celočíselné páry, ktoré poskytujú súčin 10.
1+10=11 2+5=7
Vypočítajte súčet pre každý pár.
a=5 b=2
Riešením je dvojica, ktorá poskytuje súčet 7.
\left(-x^{2}+5x\right)+\left(2x-10\right)
Zapíšte -x^{2}+7x-10 ako výraz \left(-x^{2}+5x\right)+\left(2x-10\right).
-x\left(x-5\right)+2\left(x-5\right)
Vyčleňte -x v prvej a 2 v druhej skupine.
\left(x-5\right)\left(-x+2\right)
Vyberte spoločný člen x-5 pred zátvorku pomocou distributívneho zákona.
x=5 x=2
Ak chcete nájsť riešenia rovníc, vyriešte x-5=0 a -x+2=0.
-x^{2}+7x-10=0
Všetky rovnice v tvare ax^{2}+bx+c=0 je možné vyriešiť ako kvadratickú rovnicu: \frac{-b±\sqrt{b^{2}-4ac}}{2a}. Výsledkom kvadratickej rovnice sú dve riešenia, jedno pre súčet a druhé pre rozdiel ±.
x=\frac{-7±\sqrt{7^{2}-4\left(-1\right)\left(-10\right)}}{2\left(-1\right)}
Táto rovnica má štandardný formát: ax^{2}+bx+c=0. Do kvadratického vzorca \frac{-b±\sqrt{b^{2}-4ac}}{2a} dosaďte -1 za a, 7 za b a -10 za c.
x=\frac{-7±\sqrt{49-4\left(-1\right)\left(-10\right)}}{2\left(-1\right)}
Umocnite číslo 7.
x=\frac{-7±\sqrt{49+4\left(-10\right)}}{2\left(-1\right)}
Vynásobte číslo -4 číslom -1.
x=\frac{-7±\sqrt{49-40}}{2\left(-1\right)}
Vynásobte číslo 4 číslom -10.
x=\frac{-7±\sqrt{9}}{2\left(-1\right)}
Prirátajte 49 ku -40.
x=\frac{-7±3}{2\left(-1\right)}
Vypočítajte druhú odmocninu čísla 9.
x=\frac{-7±3}{-2}
Vynásobte číslo 2 číslom -1.
x=-\frac{4}{-2}
Vyriešte rovnicu x=\frac{-7±3}{-2}, keď ± je plus. Prirátajte -7 ku 3.
x=2
Vydeľte číslo -4 číslom -2.
x=-\frac{10}{-2}
Vyriešte rovnicu x=\frac{-7±3}{-2}, keď ± je mínus. Odčítajte číslo 3 od čísla -7.
x=5
Vydeľte číslo -10 číslom -2.
x=2 x=5
Teraz je rovnica vyriešená.
-x^{2}+7x-10=0
Takéto kvadratické rovnice možno vyriešiť doplnením na druhú mocninu dvojčlena. Ak chcete rovnicu doplniť na druhú mocninu dvojčlena, musí byť najskôr v tvare x^{2}+bx=c.
-x^{2}+7x-10-\left(-10\right)=-\left(-10\right)
Prirátajte 10 ku obom stranám rovnice.
-x^{2}+7x=-\left(-10\right)
Výsledkom odčítania čísla -10 od seba samého bude 0.
-x^{2}+7x=10
Odčítajte číslo -10 od čísla 0.
\frac{-x^{2}+7x}{-1}=\frac{10}{-1}
Vydeľte obe strany hodnotou -1.
x^{2}+\frac{7}{-1}x=\frac{10}{-1}
Delenie číslom -1 ruší násobenie číslom -1.
x^{2}-7x=\frac{10}{-1}
Vydeľte číslo 7 číslom -1.
x^{2}-7x=-10
Vydeľte číslo 10 číslom -1.
x^{2}-7x+\left(-\frac{7}{2}\right)^{2}=-10+\left(-\frac{7}{2}\right)^{2}
Číslo -7, koeficient člena x, vydeľte číslom 2 a získajte výsledok -\frac{7}{2}. Potom pridajte k obidvom stranám rovnice druhú mocninu -\frac{7}{2}. V tomto kroku sa z ľavej strany rovnice stane dokonalá mocnina.
x^{2}-7x+\frac{49}{4}=-10+\frac{49}{4}
Umocnite zlomok -\frac{7}{2} tak, že umocníte čitateľa aj menovateľa zlomku.
x^{2}-7x+\frac{49}{4}=\frac{9}{4}
Prirátajte -10 ku \frac{49}{4}.
\left(x-\frac{7}{2}\right)^{2}=\frac{9}{4}
Rozložte výraz x^{2}-7x+\frac{49}{4} na činitele. Keď je výraz x^{2}+bx+c dokonalou mocninou, vo všeobecnosti sa vždy dá rozložiť na činitele ako je \left(x+\frac{b}{2}\right)^{2}.
\sqrt{\left(x-\frac{7}{2}\right)^{2}}=\sqrt{\frac{9}{4}}
Vypočítajte druhú odmocninu oboch strán rovnice.
x-\frac{7}{2}=\frac{3}{2} x-\frac{7}{2}=-\frac{3}{2}
Zjednodušte.
x=5 x=2
Prirátajte \frac{7}{2} ku obom stranám rovnice.
Príklady
Kvadratická rovnica
{ x } ^ { 2 } - 4 x - 5 = 0
Trigonometria
4 \sin \theta \cos \theta = 2 \sin \theta
Lineárna rovnica
y = 3x + 4
Aritmetické úlohy
699 * 533
Matica
\left[ \begin{array} { l l } { 2 } & { 3 } \\ { 5 } & { 4 } \end{array} \right] \left[ \begin{array} { l l l } { 2 } & { 0 } & { 3 } \\ { -1 } & { 1 } & { 5 } \end{array} \right]
Simultánna rovnica
\left. \begin{cases} { 8x+2y = 46 } \\ { 7x+3y = 47 } \end{cases} \right.
Diferenciálne rovnice
\frac { d } { d x } \frac { ( 3 x ^ { 2 } - 2 ) } { ( x - 5 ) }
Integrácia
\int _ { 0 } ^ { 1 } x e ^ { - x ^ { 2 } } d x
Limity
\lim _{x \rightarrow-3} \frac{x^{2}-9}{x^{2}+2 x-3}