Riešenie pre k
k=\frac{\sqrt{105}}{20}-\frac{1}{4}\approx 0,262347538
k=-\frac{\sqrt{105}}{20}-\frac{1}{4}\approx -0,762347538
Kvíz
Quadratic Equation
( k + \frac { 1 } { 4 } ) ^ { 2 } - \frac { 1 } { 16 } - \frac { 1 } { 5 } = 0
Zdieľať
Skopírované do schránky
k^{2}+\frac{1}{2}k+\frac{1}{16}-\frac{1}{16}-\frac{1}{5}=0
Na rozloženie výrazu \left(k+\frac{1}{4}\right)^{2} použite binomickú vetu \left(a+b\right)^{2}=a^{2}+2ab+b^{2}.
k^{2}+\frac{1}{2}k-\frac{1}{5}=0
Odčítajte \frac{1}{16} z \frac{1}{16} a dostanete 0.
k=\frac{-\frac{1}{2}±\sqrt{\left(\frac{1}{2}\right)^{2}-4\left(-\frac{1}{5}\right)}}{2}
Táto rovnica má štandardný formát: ax^{2}+bx+c=0. Do kvadratického vzorca \frac{-b±\sqrt{b^{2}-4ac}}{2a} dosaďte 1 za a, \frac{1}{2} za b a -\frac{1}{5} za c.
k=\frac{-\frac{1}{2}±\sqrt{\frac{1}{4}-4\left(-\frac{1}{5}\right)}}{2}
Umocnite zlomok \frac{1}{2} tak, že umocníte čitateľa aj menovateľa zlomku.
k=\frac{-\frac{1}{2}±\sqrt{\frac{1}{4}+\frac{4}{5}}}{2}
Vynásobte číslo -4 číslom -\frac{1}{5}.
k=\frac{-\frac{1}{2}±\sqrt{\frac{21}{20}}}{2}
Prirátajte \frac{1}{4} ku \frac{4}{5} zistením spoločného menovateľa a sčítaním čitateľov. Potom vykráťte zlomok na jeho základný tvar, ak je to možné.
k=\frac{-\frac{1}{2}±\frac{\sqrt{105}}{10}}{2}
Vypočítajte druhú odmocninu čísla \frac{21}{20}.
k=\frac{\frac{\sqrt{105}}{10}-\frac{1}{2}}{2}
Vyriešte rovnicu k=\frac{-\frac{1}{2}±\frac{\sqrt{105}}{10}}{2}, keď ± je plus. Prirátajte -\frac{1}{2} ku \frac{\sqrt{105}}{10}.
k=\frac{\sqrt{105}}{20}-\frac{1}{4}
Vydeľte číslo -\frac{1}{2}+\frac{\sqrt{105}}{10} číslom 2.
k=\frac{-\frac{\sqrt{105}}{10}-\frac{1}{2}}{2}
Vyriešte rovnicu k=\frac{-\frac{1}{2}±\frac{\sqrt{105}}{10}}{2}, keď ± je mínus. Odčítajte číslo \frac{\sqrt{105}}{10} od čísla -\frac{1}{2}.
k=-\frac{\sqrt{105}}{20}-\frac{1}{4}
Vydeľte číslo -\frac{1}{2}-\frac{\sqrt{105}}{10} číslom 2.
k=\frac{\sqrt{105}}{20}-\frac{1}{4} k=-\frac{\sqrt{105}}{20}-\frac{1}{4}
Teraz je rovnica vyriešená.
k^{2}+\frac{1}{2}k+\frac{1}{16}-\frac{1}{16}-\frac{1}{5}=0
Na rozloženie výrazu \left(k+\frac{1}{4}\right)^{2} použite binomickú vetu \left(a+b\right)^{2}=a^{2}+2ab+b^{2}.
k^{2}+\frac{1}{2}k-\frac{1}{5}=0
Odčítajte \frac{1}{16} z \frac{1}{16} a dostanete 0.
k^{2}+\frac{1}{2}k=\frac{1}{5}
Pridať položku \frac{1}{5} na obidve snímky. Prirátaním nuly sa hodnota nezmení.
k^{2}+\frac{1}{2}k+\left(\frac{1}{4}\right)^{2}=\frac{1}{5}+\left(\frac{1}{4}\right)^{2}
Číslo \frac{1}{2}, koeficient člena x, vydeľte číslom 2 a získajte výsledok \frac{1}{4}. Potom pridajte k obidvom stranám rovnice druhú mocninu \frac{1}{4}. V tomto kroku sa z ľavej strany rovnice stane dokonalá mocnina.
k^{2}+\frac{1}{2}k+\frac{1}{16}=\frac{1}{5}+\frac{1}{16}
Umocnite zlomok \frac{1}{4} tak, že umocníte čitateľa aj menovateľa zlomku.
k^{2}+\frac{1}{2}k+\frac{1}{16}=\frac{21}{80}
Prirátajte \frac{1}{5} ku \frac{1}{16} zistením spoločného menovateľa a sčítaním čitateľov. Potom vykráťte zlomok na jeho základný tvar, ak je to možné.
\left(k+\frac{1}{4}\right)^{2}=\frac{21}{80}
Rozložte k^{2}+\frac{1}{2}k+\frac{1}{16} na faktory. Všeobecne platí, že keď je x^{2}+bx+c dokonalá mocnina, dá sa vždy rozložte na faktory ako \left(x+\frac{b}{2}\right)^{2}.
\sqrt{\left(k+\frac{1}{4}\right)^{2}}=\sqrt{\frac{21}{80}}
Vypočítajte druhú odmocninu oboch strán rovnice.
k+\frac{1}{4}=\frac{\sqrt{105}}{20} k+\frac{1}{4}=-\frac{\sqrt{105}}{20}
Zjednodušte.
k=\frac{\sqrt{105}}{20}-\frac{1}{4} k=-\frac{\sqrt{105}}{20}-\frac{1}{4}
Odčítajte hodnotu \frac{1}{4} od oboch strán rovnice.
Príklady
Kvadratická rovnica
{ x } ^ { 2 } - 4 x - 5 = 0
Trigonometria
4 \sin \theta \cos \theta = 2 \sin \theta
Lineárna rovnica
y = 3x + 4
Aritmetické úlohy
699 * 533
Matica
\left[ \begin{array} { l l } { 2 } & { 3 } \\ { 5 } & { 4 } \end{array} \right] \left[ \begin{array} { l l l } { 2 } & { 0 } & { 3 } \\ { -1 } & { 1 } & { 5 } \end{array} \right]
Simultánna rovnica
\left. \begin{cases} { 8x+2y = 46 } \\ { 7x+3y = 47 } \end{cases} \right.
Diferenciálne rovnice
\frac { d } { d x } \frac { ( 3 x ^ { 2 } - 2 ) } { ( x - 5 ) }
Integrácia
\int _ { 0 } ^ { 1 } x e ^ { - x ^ { 2 } } d x
Limity
\lim _{x \rightarrow-3} \frac{x^{2}-9}{x^{2}+2 x-3}