Riešenie pre x
x=\frac{3\sqrt{37}}{37}+1\approx 1,493196962
x=-\frac{3\sqrt{37}}{37}+1\approx 0,506803038
Graf
Zdieľať
Skopírované do schránky
x^{2}-2x+\frac{28}{37}=0
Všetky rovnice v tvare ax^{2}+bx+c=0 je možné vyriešiť ako kvadratickú rovnicu: \frac{-b±\sqrt{b^{2}-4ac}}{2a}. Výsledkom kvadratickej rovnice sú dve riešenia, jedno pre súčet a druhé pre rozdiel ±.
x=\frac{-\left(-2\right)±\sqrt{\left(-2\right)^{2}-4\times \frac{28}{37}}}{2}
Táto rovnica má štandardný formát: ax^{2}+bx+c=0. Do kvadratického vzorca \frac{-b±\sqrt{b^{2}-4ac}}{2a} dosaďte 1 za a, -2 za b a \frac{28}{37} za c.
x=\frac{-\left(-2\right)±\sqrt{4-4\times \frac{28}{37}}}{2}
Umocnite číslo -2.
x=\frac{-\left(-2\right)±\sqrt{4-\frac{112}{37}}}{2}
Vynásobte číslo -4 číslom \frac{28}{37}.
x=\frac{-\left(-2\right)±\sqrt{\frac{36}{37}}}{2}
Prirátajte 4 ku -\frac{112}{37}.
x=\frac{-\left(-2\right)±\frac{6\sqrt{37}}{37}}{2}
Vypočítajte druhú odmocninu čísla \frac{36}{37}.
x=\frac{2±\frac{6\sqrt{37}}{37}}{2}
Opak čísla -2 je 2.
x=\frac{\frac{6\sqrt{37}}{37}+2}{2}
Vyriešte rovnicu x=\frac{2±\frac{6\sqrt{37}}{37}}{2}, keď ± je plus. Prirátajte 2 ku \frac{6\sqrt{37}}{37}.
x=\frac{3\sqrt{37}}{37}+1
Vydeľte číslo 2+\frac{6\sqrt{37}}{37} číslom 2.
x=\frac{-\frac{6\sqrt{37}}{37}+2}{2}
Vyriešte rovnicu x=\frac{2±\frac{6\sqrt{37}}{37}}{2}, keď ± je mínus. Odčítajte číslo \frac{6\sqrt{37}}{37} od čísla 2.
x=-\frac{3\sqrt{37}}{37}+1
Vydeľte číslo 2-\frac{6\sqrt{37}}{37} číslom 2.
x=\frac{3\sqrt{37}}{37}+1 x=-\frac{3\sqrt{37}}{37}+1
Teraz je rovnica vyriešená.
x^{2}-2x+\frac{28}{37}=0
Takéto kvadratické rovnice možno vyriešiť doplnením na druhú mocninu dvojčlena. Ak chcete rovnicu doplniť na druhú mocninu dvojčlena, musí byť najskôr v tvare x^{2}+bx=c.
x^{2}-2x+\frac{28}{37}-\frac{28}{37}=-\frac{28}{37}
Odčítajte hodnotu \frac{28}{37} od oboch strán rovnice.
x^{2}-2x=-\frac{28}{37}
Výsledkom odčítania čísla \frac{28}{37} od seba samého bude 0.
x^{2}-2x+1=-\frac{28}{37}+1
Číslo -2, koeficient člena x, vydeľte číslom 2 a získajte výsledok -1. Potom pridajte k obidvom stranám rovnice druhú mocninu -1. V tomto kroku sa z ľavej strany rovnice stane dokonalá mocnina.
x^{2}-2x+1=\frac{9}{37}
Prirátajte -\frac{28}{37} ku 1.
\left(x-1\right)^{2}=\frac{9}{37}
Rozložte x^{2}-2x+1 na faktory. Všeobecne platí, že keď je x^{2}+bx+c dokonalá mocnina, dá sa vždy rozložte na faktory ako \left(x+\frac{b}{2}\right)^{2}.
\sqrt{\left(x-1\right)^{2}}=\sqrt{\frac{9}{37}}
Vypočítajte druhú odmocninu oboch strán rovnice.
x-1=\frac{3\sqrt{37}}{37} x-1=-\frac{3\sqrt{37}}{37}
Zjednodušte.
x=\frac{3\sqrt{37}}{37}+1 x=-\frac{3\sqrt{37}}{37}+1
Prirátajte 1 ku obom stranám rovnice.
Príklady
Kvadratická rovnica
{ x } ^ { 2 } - 4 x - 5 = 0
Trigonometria
4 \sin \theta \cos \theta = 2 \sin \theta
Lineárna rovnica
y = 3x + 4
Aritmetické úlohy
699 * 533
Matica
\left[ \begin{array} { l l } { 2 } & { 3 } \\ { 5 } & { 4 } \end{array} \right] \left[ \begin{array} { l l l } { 2 } & { 0 } & { 3 } \\ { -1 } & { 1 } & { 5 } \end{array} \right]
Simultánna rovnica
\left. \begin{cases} { 8x+2y = 46 } \\ { 7x+3y = 47 } \end{cases} \right.
Diferenciálne rovnice
\frac { d } { d x } \frac { ( 3 x ^ { 2 } - 2 ) } { ( x - 5 ) }
Integrácia
\int _ { 0 } ^ { 1 } x e ^ { - x ^ { 2 } } d x
Limity
\lim _{x \rightarrow-3} \frac{x^{2}-9}{x^{2}+2 x-3}