Riešenie pre x
x=-\frac{1}{2}=-0,5
x=\frac{3}{5}=0,6
Graf
Zdieľať
Skopírované do schránky
x^{2}-\frac{1}{10}x-\frac{3}{10}=0
Všetky rovnice v tvare ax^{2}+bx+c=0 je možné vyriešiť ako kvadratickú rovnicu: \frac{-b±\sqrt{b^{2}-4ac}}{2a}. Výsledkom kvadratickej rovnice sú dve riešenia, jedno pre súčet a druhé pre rozdiel ±.
x=\frac{-\left(-\frac{1}{10}\right)±\sqrt{\left(-\frac{1}{10}\right)^{2}-4\left(-\frac{3}{10}\right)}}{2}
Táto rovnica má štandardný formát: ax^{2}+bx+c=0. Do kvadratického vzorca \frac{-b±\sqrt{b^{2}-4ac}}{2a} dosaďte 1 za a, -\frac{1}{10} za b a -\frac{3}{10} za c.
x=\frac{-\left(-\frac{1}{10}\right)±\sqrt{\frac{1}{100}-4\left(-\frac{3}{10}\right)}}{2}
Umocnite zlomok -\frac{1}{10} tak, že umocníte čitateľa aj menovateľa zlomku.
x=\frac{-\left(-\frac{1}{10}\right)±\sqrt{\frac{1}{100}+\frac{6}{5}}}{2}
Vynásobte číslo -4 číslom -\frac{3}{10}.
x=\frac{-\left(-\frac{1}{10}\right)±\sqrt{\frac{121}{100}}}{2}
Prirátajte \frac{1}{100} ku \frac{6}{5} zistením spoločného menovateľa a sčítaním čitateľov. Potom vykráťte zlomok na jeho základný tvar, ak je to možné.
x=\frac{-\left(-\frac{1}{10}\right)±\frac{11}{10}}{2}
Vypočítajte druhú odmocninu čísla \frac{121}{100}.
x=\frac{\frac{1}{10}±\frac{11}{10}}{2}
Opak čísla -\frac{1}{10} je \frac{1}{10}.
x=\frac{\frac{6}{5}}{2}
Vyriešte rovnicu x=\frac{\frac{1}{10}±\frac{11}{10}}{2}, keď ± je plus. Prirátajte \frac{1}{10} ku \frac{11}{10} zistením spoločného menovateľa a sčítaním čitateľov. Potom vykráťte zlomok na jeho základný tvar, ak je to možné.
x=\frac{3}{5}
Vydeľte číslo \frac{6}{5} číslom 2.
x=-\frac{1}{2}
Vyriešte rovnicu x=\frac{\frac{1}{10}±\frac{11}{10}}{2}, keď ± je mínus. Odčítajte zlomok \frac{11}{10} od zlomku \frac{1}{10} tak, že nájdete spoločného menovateľa a odčítate čitateľov. Ak je to možné, zlomok potom čo najviac vykráťte.
x=\frac{3}{5} x=-\frac{1}{2}
Teraz je rovnica vyriešená.
x^{2}-\frac{1}{10}x-\frac{3}{10}=0
Takéto kvadratické rovnice možno vyriešiť doplnením na druhú mocninu dvojčlena. Ak chcete rovnicu doplniť na druhú mocninu dvojčlena, musí byť najskôr v tvare x^{2}+bx=c.
x^{2}-\frac{1}{10}x-\frac{3}{10}-\left(-\frac{3}{10}\right)=-\left(-\frac{3}{10}\right)
Prirátajte \frac{3}{10} ku obom stranám rovnice.
x^{2}-\frac{1}{10}x=-\left(-\frac{3}{10}\right)
Výsledkom odčítania čísla -\frac{3}{10} od seba samého bude 0.
x^{2}-\frac{1}{10}x=\frac{3}{10}
Odčítajte číslo -\frac{3}{10} od čísla 0.
x^{2}-\frac{1}{10}x+\left(-\frac{1}{20}\right)^{2}=\frac{3}{10}+\left(-\frac{1}{20}\right)^{2}
Číslo -\frac{1}{10}, koeficient člena x, vydeľte číslom 2 a získajte výsledok -\frac{1}{20}. Potom pridajte k obidvom stranám rovnice druhú mocninu -\frac{1}{20}. V tomto kroku sa z ľavej strany rovnice stane dokonalá mocnina.
x^{2}-\frac{1}{10}x+\frac{1}{400}=\frac{3}{10}+\frac{1}{400}
Umocnite zlomok -\frac{1}{20} tak, že umocníte čitateľa aj menovateľa zlomku.
x^{2}-\frac{1}{10}x+\frac{1}{400}=\frac{121}{400}
Prirátajte \frac{3}{10} ku \frac{1}{400} zistením spoločného menovateľa a sčítaním čitateľov. Potom vykráťte zlomok na jeho základný tvar, ak je to možné.
\left(x-\frac{1}{20}\right)^{2}=\frac{121}{400}
Rozložte x^{2}-\frac{1}{10}x+\frac{1}{400} na faktory. Všeobecne platí, že keď je x^{2}+bx+c dokonalá mocnina, dá sa vždy rozložte na faktory ako \left(x+\frac{b}{2}\right)^{2}.
\sqrt{\left(x-\frac{1}{20}\right)^{2}}=\sqrt{\frac{121}{400}}
Vypočítajte druhú odmocninu oboch strán rovnice.
x-\frac{1}{20}=\frac{11}{20} x-\frac{1}{20}=-\frac{11}{20}
Zjednodušte.
x=\frac{3}{5} x=-\frac{1}{2}
Prirátajte \frac{1}{20} ku obom stranám rovnice.
Príklady
Kvadratická rovnica
{ x } ^ { 2 } - 4 x - 5 = 0
Trigonometria
4 \sin \theta \cos \theta = 2 \sin \theta
Lineárna rovnica
y = 3x + 4
Aritmetické úlohy
699 * 533
Matica
\left[ \begin{array} { l l } { 2 } & { 3 } \\ { 5 } & { 4 } \end{array} \right] \left[ \begin{array} { l l l } { 2 } & { 0 } & { 3 } \\ { -1 } & { 1 } & { 5 } \end{array} \right]
Simultánna rovnica
\left. \begin{cases} { 8x+2y = 46 } \\ { 7x+3y = 47 } \end{cases} \right.
Diferenciálne rovnice
\frac { d } { d x } \frac { ( 3 x ^ { 2 } - 2 ) } { ( x - 5 ) }
Integrácia
\int _ { 0 } ^ { 1 } x e ^ { - x ^ { 2 } } d x
Limity
\lim _{x \rightarrow-3} \frac{x^{2}-9}{x^{2}+2 x-3}