Riešenie pre x
x=-\frac{3}{5}=-0,6
x=\frac{4}{5}=0,8
Graf
Zdieľať
Skopírované do schránky
\frac{50}{49}x^{2}-\frac{10}{49}x-\frac{24}{49}=0
Všetky rovnice v tvare ax^{2}+bx+c=0 je možné vyriešiť ako kvadratickú rovnicu: \frac{-b±\sqrt{b^{2}-4ac}}{2a}. Výsledkom kvadratickej rovnice sú dve riešenia, jedno pre súčet a druhé pre rozdiel ±.
x=\frac{-\left(-\frac{10}{49}\right)±\sqrt{\left(-\frac{10}{49}\right)^{2}-4\times \frac{50}{49}\left(-\frac{24}{49}\right)}}{2\times \frac{50}{49}}
Táto rovnica má štandardný formát: ax^{2}+bx+c=0. Do kvadratického vzorca \frac{-b±\sqrt{b^{2}-4ac}}{2a} dosaďte \frac{50}{49} za a, -\frac{10}{49} za b a -\frac{24}{49} za c.
x=\frac{-\left(-\frac{10}{49}\right)±\sqrt{\frac{100}{2401}-4\times \frac{50}{49}\left(-\frac{24}{49}\right)}}{2\times \frac{50}{49}}
Umocnite zlomok -\frac{10}{49} tak, že umocníte čitateľa aj menovateľa zlomku.
x=\frac{-\left(-\frac{10}{49}\right)±\sqrt{\frac{100}{2401}-\frac{200}{49}\left(-\frac{24}{49}\right)}}{2\times \frac{50}{49}}
Vynásobte číslo -4 číslom \frac{50}{49}.
x=\frac{-\left(-\frac{10}{49}\right)±\sqrt{\frac{100+4800}{2401}}}{2\times \frac{50}{49}}
Vynásobte zlomok -\frac{200}{49} zlomkom -\frac{24}{49} tak, že vynásobíte čitateľa čitateľom a menovateľa menovateľom. Ak je to možné, zlomok potom čo najviac vykráťte.
x=\frac{-\left(-\frac{10}{49}\right)±\sqrt{\frac{100}{49}}}{2\times \frac{50}{49}}
Prirátajte \frac{100}{2401} ku \frac{4800}{2401} zistením spoločného menovateľa a sčítaním čitateľov. Potom vykráťte zlomok na jeho základný tvar, ak je to možné.
x=\frac{-\left(-\frac{10}{49}\right)±\frac{10}{7}}{2\times \frac{50}{49}}
Vypočítajte druhú odmocninu čísla \frac{100}{49}.
x=\frac{\frac{10}{49}±\frac{10}{7}}{2\times \frac{50}{49}}
Opak čísla -\frac{10}{49} je \frac{10}{49}.
x=\frac{\frac{10}{49}±\frac{10}{7}}{\frac{100}{49}}
Vynásobte číslo 2 číslom \frac{50}{49}.
x=\frac{\frac{80}{49}}{\frac{100}{49}}
Vyriešte rovnicu x=\frac{\frac{10}{49}±\frac{10}{7}}{\frac{100}{49}}, keď ± je plus. Prirátajte \frac{10}{49} ku \frac{10}{7} zistením spoločného menovateľa a sčítaním čitateľov. Potom vykráťte zlomok na jeho základný tvar, ak je to možné.
x=\frac{4}{5}
Vydeľte číslo \frac{80}{49} zlomkom \frac{100}{49} tak, že číslo \frac{80}{49} vynásobíte prevrátenou hodnotou zlomku \frac{100}{49}.
x=-\frac{\frac{60}{49}}{\frac{100}{49}}
Vyriešte rovnicu x=\frac{\frac{10}{49}±\frac{10}{7}}{\frac{100}{49}}, keď ± je mínus. Odčítajte zlomok \frac{10}{7} od zlomku \frac{10}{49} tak, že nájdete spoločného menovateľa a odčítate čitateľov. Ak je to možné, zlomok potom čo najviac vykráťte.
x=-\frac{3}{5}
Vydeľte číslo -\frac{60}{49} zlomkom \frac{100}{49} tak, že číslo -\frac{60}{49} vynásobíte prevrátenou hodnotou zlomku \frac{100}{49}.
x=\frac{4}{5} x=-\frac{3}{5}
Teraz je rovnica vyriešená.
\frac{50}{49}x^{2}-\frac{10}{49}x-\frac{24}{49}=0
Takéto kvadratické rovnice možno vyriešiť doplnením na druhú mocninu dvojčlena. Ak chcete rovnicu doplniť na druhú mocninu dvojčlena, musí byť najskôr v tvare x^{2}+bx=c.
\frac{50}{49}x^{2}-\frac{10}{49}x-\frac{24}{49}-\left(-\frac{24}{49}\right)=-\left(-\frac{24}{49}\right)
Prirátajte \frac{24}{49} ku obom stranám rovnice.
\frac{50}{49}x^{2}-\frac{10}{49}x=-\left(-\frac{24}{49}\right)
Výsledkom odčítania čísla -\frac{24}{49} od seba samého bude 0.
\frac{50}{49}x^{2}-\frac{10}{49}x=\frac{24}{49}
Odčítajte číslo -\frac{24}{49} od čísla 0.
\frac{\frac{50}{49}x^{2}-\frac{10}{49}x}{\frac{50}{49}}=\frac{\frac{24}{49}}{\frac{50}{49}}
Vydeľte obe strany rovnice hodnotou \frac{50}{49}, čo je to isté ako pri vynásobení oboch strán prevráteným zlomkom.
x^{2}+\left(-\frac{\frac{10}{49}}{\frac{50}{49}}\right)x=\frac{\frac{24}{49}}{\frac{50}{49}}
Delenie číslom \frac{50}{49} ruší násobenie číslom \frac{50}{49}.
x^{2}-\frac{1}{5}x=\frac{\frac{24}{49}}{\frac{50}{49}}
Vydeľte číslo -\frac{10}{49} zlomkom \frac{50}{49} tak, že číslo -\frac{10}{49} vynásobíte prevrátenou hodnotou zlomku \frac{50}{49}.
x^{2}-\frac{1}{5}x=\frac{12}{25}
Vydeľte číslo \frac{24}{49} zlomkom \frac{50}{49} tak, že číslo \frac{24}{49} vynásobíte prevrátenou hodnotou zlomku \frac{50}{49}.
x^{2}-\frac{1}{5}x+\left(-\frac{1}{10}\right)^{2}=\frac{12}{25}+\left(-\frac{1}{10}\right)^{2}
Číslo -\frac{1}{5}, koeficient člena x, vydeľte číslom 2 a získajte výsledok -\frac{1}{10}. Potom pridajte k obidvom stranám rovnice druhú mocninu -\frac{1}{10}. V tomto kroku sa z ľavej strany rovnice stane dokonalá mocnina.
x^{2}-\frac{1}{5}x+\frac{1}{100}=\frac{12}{25}+\frac{1}{100}
Umocnite zlomok -\frac{1}{10} tak, že umocníte čitateľa aj menovateľa zlomku.
x^{2}-\frac{1}{5}x+\frac{1}{100}=\frac{49}{100}
Prirátajte \frac{12}{25} ku \frac{1}{100} zistením spoločného menovateľa a sčítaním čitateľov. Potom vykráťte zlomok na jeho základný tvar, ak je to možné.
\left(x-\frac{1}{10}\right)^{2}=\frac{49}{100}
Rozložte x^{2}-\frac{1}{5}x+\frac{1}{100} na faktory. Všeobecne platí, že keď je x^{2}+bx+c dokonalá mocnina, dá sa vždy rozložte na faktory ako \left(x+\frac{b}{2}\right)^{2}.
\sqrt{\left(x-\frac{1}{10}\right)^{2}}=\sqrt{\frac{49}{100}}
Vypočítajte druhú odmocninu oboch strán rovnice.
x-\frac{1}{10}=\frac{7}{10} x-\frac{1}{10}=-\frac{7}{10}
Zjednodušte.
x=\frac{4}{5} x=-\frac{3}{5}
Prirátajte \frac{1}{10} ku obom stranám rovnice.
Príklady
Kvadratická rovnica
{ x } ^ { 2 } - 4 x - 5 = 0
Trigonometria
4 \sin \theta \cos \theta = 2 \sin \theta
Lineárna rovnica
y = 3x + 4
Aritmetické úlohy
699 * 533
Matica
\left[ \begin{array} { l l } { 2 } & { 3 } \\ { 5 } & { 4 } \end{array} \right] \left[ \begin{array} { l l l } { 2 } & { 0 } & { 3 } \\ { -1 } & { 1 } & { 5 } \end{array} \right]
Simultánna rovnica
\left. \begin{cases} { 8x+2y = 46 } \\ { 7x+3y = 47 } \end{cases} \right.
Diferenciálne rovnice
\frac { d } { d x } \frac { ( 3 x ^ { 2 } - 2 ) } { ( x - 5 ) }
Integrácia
\int _ { 0 } ^ { 1 } x e ^ { - x ^ { 2 } } d x
Limity
\lim _{x \rightarrow-3} \frac{x^{2}-9}{x^{2}+2 x-3}