Riešenie pre x
x=-\frac{1}{2}=-0,5
x=-3
Graf
Zdieľať
Skopírované do schránky
2-2x\left(x+1\right)=5\left(x+1\right)
Premenná x sa nemôže rovnať -1, pretože delenie nulou nie je definované. Vynásobte obe strany rovnice premennou x+1.
2-2x^{2}-2x=5\left(x+1\right)
Použite distributívny zákon na vynásobenie -2x a x+1.
2-2x^{2}-2x=5x+5
Použite distributívny zákon na vynásobenie 5 a x+1.
2-2x^{2}-2x-5x=5
Odčítajte 5x z oboch strán.
2-2x^{2}-7x=5
Skombinovaním -2x a -5x získate -7x.
2-2x^{2}-7x-5=0
Odčítajte 5 z oboch strán.
-3-2x^{2}-7x=0
Odčítajte 5 z 2 a dostanete -3.
-2x^{2}-7x-3=0
Všetky rovnice v tvare ax^{2}+bx+c=0 je možné vyriešiť ako kvadratickú rovnicu: \frac{-b±\sqrt{b^{2}-4ac}}{2a}. Výsledkom kvadratickej rovnice sú dve riešenia, jedno pre súčet a druhé pre rozdiel ±.
x=\frac{-\left(-7\right)±\sqrt{\left(-7\right)^{2}-4\left(-2\right)\left(-3\right)}}{2\left(-2\right)}
Táto rovnica má štandardný formát: ax^{2}+bx+c=0. Do kvadratického vzorca \frac{-b±\sqrt{b^{2}-4ac}}{2a} dosaďte -2 za a, -7 za b a -3 za c.
x=\frac{-\left(-7\right)±\sqrt{49-4\left(-2\right)\left(-3\right)}}{2\left(-2\right)}
Umocnite číslo -7.
x=\frac{-\left(-7\right)±\sqrt{49+8\left(-3\right)}}{2\left(-2\right)}
Vynásobte číslo -4 číslom -2.
x=\frac{-\left(-7\right)±\sqrt{49-24}}{2\left(-2\right)}
Vynásobte číslo 8 číslom -3.
x=\frac{-\left(-7\right)±\sqrt{25}}{2\left(-2\right)}
Prirátajte 49 ku -24.
x=\frac{-\left(-7\right)±5}{2\left(-2\right)}
Vypočítajte druhú odmocninu čísla 25.
x=\frac{7±5}{2\left(-2\right)}
Opak čísla -7 je 7.
x=\frac{7±5}{-4}
Vynásobte číslo 2 číslom -2.
x=\frac{12}{-4}
Vyriešte rovnicu x=\frac{7±5}{-4}, keď ± je plus. Prirátajte 7 ku 5.
x=-3
Vydeľte číslo 12 číslom -4.
x=\frac{2}{-4}
Vyriešte rovnicu x=\frac{7±5}{-4}, keď ± je mínus. Odčítajte číslo 5 od čísla 7.
x=-\frac{1}{2}
Vykráťte zlomok \frac{2}{-4} na základný tvar extrakciou a elimináciou 2.
x=-3 x=-\frac{1}{2}
Teraz je rovnica vyriešená.
2-2x\left(x+1\right)=5\left(x+1\right)
Premenná x sa nemôže rovnať -1, pretože delenie nulou nie je definované. Vynásobte obe strany rovnice premennou x+1.
2-2x^{2}-2x=5\left(x+1\right)
Použite distributívny zákon na vynásobenie -2x a x+1.
2-2x^{2}-2x=5x+5
Použite distributívny zákon na vynásobenie 5 a x+1.
2-2x^{2}-2x-5x=5
Odčítajte 5x z oboch strán.
2-2x^{2}-7x=5
Skombinovaním -2x a -5x získate -7x.
-2x^{2}-7x=5-2
Odčítajte 2 z oboch strán.
-2x^{2}-7x=3
Odčítajte 2 z 5 a dostanete 3.
\frac{-2x^{2}-7x}{-2}=\frac{3}{-2}
Vydeľte obe strany hodnotou -2.
x^{2}+\left(-\frac{7}{-2}\right)x=\frac{3}{-2}
Delenie číslom -2 ruší násobenie číslom -2.
x^{2}+\frac{7}{2}x=\frac{3}{-2}
Vydeľte číslo -7 číslom -2.
x^{2}+\frac{7}{2}x=-\frac{3}{2}
Vydeľte číslo 3 číslom -2.
x^{2}+\frac{7}{2}x+\left(\frac{7}{4}\right)^{2}=-\frac{3}{2}+\left(\frac{7}{4}\right)^{2}
Číslo \frac{7}{2}, koeficient člena x, vydeľte číslom 2 a získajte výsledok \frac{7}{4}. Potom pridajte k obidvom stranám rovnice druhú mocninu \frac{7}{4}. V tomto kroku sa z ľavej strany rovnice stane dokonalá mocnina.
x^{2}+\frac{7}{2}x+\frac{49}{16}=-\frac{3}{2}+\frac{49}{16}
Umocnite zlomok \frac{7}{4} tak, že umocníte čitateľa aj menovateľa zlomku.
x^{2}+\frac{7}{2}x+\frac{49}{16}=\frac{25}{16}
Prirátajte -\frac{3}{2} ku \frac{49}{16} zistením spoločného menovateľa a sčítaním čitateľov. Potom vykráťte zlomok na jeho základný tvar, ak je to možné.
\left(x+\frac{7}{4}\right)^{2}=\frac{25}{16}
Rozložte x^{2}+\frac{7}{2}x+\frac{49}{16} na faktory. Všeobecne platí, že keď je x^{2}+bx+c dokonalá mocnina, dá sa vždy rozložte na faktory ako \left(x+\frac{b}{2}\right)^{2}.
\sqrt{\left(x+\frac{7}{4}\right)^{2}}=\sqrt{\frac{25}{16}}
Vypočítajte druhú odmocninu oboch strán rovnice.
x+\frac{7}{4}=\frac{5}{4} x+\frac{7}{4}=-\frac{5}{4}
Zjednodušte.
x=-\frac{1}{2} x=-3
Odčítajte hodnotu \frac{7}{4} od oboch strán rovnice.
Príklady
Kvadratická rovnica
{ x } ^ { 2 } - 4 x - 5 = 0
Trigonometria
4 \sin \theta \cos \theta = 2 \sin \theta
Lineárna rovnica
y = 3x + 4
Aritmetické úlohy
699 * 533
Matica
\left[ \begin{array} { l l } { 2 } & { 3 } \\ { 5 } & { 4 } \end{array} \right] \left[ \begin{array} { l l l } { 2 } & { 0 } & { 3 } \\ { -1 } & { 1 } & { 5 } \end{array} \right]
Simultánna rovnica
\left. \begin{cases} { 8x+2y = 46 } \\ { 7x+3y = 47 } \end{cases} \right.
Diferenciálne rovnice
\frac { d } { d x } \frac { ( 3 x ^ { 2 } - 2 ) } { ( x - 5 ) }
Integrácia
\int _ { 0 } ^ { 1 } x e ^ { - x ^ { 2 } } d x
Limity
\lim _{x \rightarrow-3} \frac{x^{2}-9}{x^{2}+2 x-3}