Vyhodnotiť
\frac{v+3}{v+1}
Derivovať podľa v
-\frac{2}{\left(v+1\right)^{2}}
Zdieľať
Skopírované do schránky
\frac{v\left(v-1\right)}{\left(v-1\right)\left(v+1\right)}+\frac{3\left(v+1\right)}{\left(v-1\right)\left(v+1\right)}-\frac{6}{v^{2}-1}
Ak chcete výrazy sčítavať alebo odčítavať, musíte ich rozložiť tak, aby mali rovnakého menovateľa. Najmenší spoločný násobok čísiel v+1 a v-1 je \left(v-1\right)\left(v+1\right). Vynásobte číslo \frac{v}{v+1} číslom \frac{v-1}{v-1}. Vynásobte číslo \frac{3}{v-1} číslom \frac{v+1}{v+1}.
\frac{v\left(v-1\right)+3\left(v+1\right)}{\left(v-1\right)\left(v+1\right)}-\frac{6}{v^{2}-1}
Keďže \frac{v\left(v-1\right)}{\left(v-1\right)\left(v+1\right)} a \frac{3\left(v+1\right)}{\left(v-1\right)\left(v+1\right)} majú rovnakého menovateľa, sčítajte ich sčítaním čitateľov.
\frac{v^{2}-v+3v+3}{\left(v-1\right)\left(v+1\right)}-\frac{6}{v^{2}-1}
Vynásobiť vo výraze v\left(v-1\right)+3\left(v+1\right).
\frac{v^{2}+2v+3}{\left(v-1\right)\left(v+1\right)}-\frac{6}{v^{2}-1}
Zlúčte podobné členy vo výraze v^{2}-v+3v+3.
\frac{v^{2}+2v+3}{\left(v-1\right)\left(v+1\right)}-\frac{6}{\left(v-1\right)\left(v+1\right)}
Rozložte v^{2}-1 na faktory.
\frac{v^{2}+2v+3-6}{\left(v-1\right)\left(v+1\right)}
Keďže \frac{v^{2}+2v+3}{\left(v-1\right)\left(v+1\right)} a \frac{6}{\left(v-1\right)\left(v+1\right)} majú rovnakého menovateľa, odčítajte ich odčítaním čitateľov.
\frac{v^{2}+2v-3}{\left(v-1\right)\left(v+1\right)}
Zlúčte podobné členy vo výraze v^{2}+2v+3-6.
\frac{\left(v-1\right)\left(v+3\right)}{\left(v-1\right)\left(v+1\right)}
Rozložte výrazy, ktoré ešte nie sú rozložené na faktory, vo výraze \frac{v^{2}+2v-3}{\left(v-1\right)\left(v+1\right)}.
\frac{v+3}{v+1}
Vykráťte v-1 v čitateľovi aj v menovateľovi.
\frac{\mathrm{d}}{\mathrm{d}v}(\frac{v\left(v-1\right)}{\left(v-1\right)\left(v+1\right)}+\frac{3\left(v+1\right)}{\left(v-1\right)\left(v+1\right)}-\frac{6}{v^{2}-1})
Ak chcete výrazy sčítavať alebo odčítavať, musíte ich rozložiť tak, aby mali rovnakého menovateľa. Najmenší spoločný násobok čísiel v+1 a v-1 je \left(v-1\right)\left(v+1\right). Vynásobte číslo \frac{v}{v+1} číslom \frac{v-1}{v-1}. Vynásobte číslo \frac{3}{v-1} číslom \frac{v+1}{v+1}.
\frac{\mathrm{d}}{\mathrm{d}v}(\frac{v\left(v-1\right)+3\left(v+1\right)}{\left(v-1\right)\left(v+1\right)}-\frac{6}{v^{2}-1})
Keďže \frac{v\left(v-1\right)}{\left(v-1\right)\left(v+1\right)} a \frac{3\left(v+1\right)}{\left(v-1\right)\left(v+1\right)} majú rovnakého menovateľa, sčítajte ich sčítaním čitateľov.
\frac{\mathrm{d}}{\mathrm{d}v}(\frac{v^{2}-v+3v+3}{\left(v-1\right)\left(v+1\right)}-\frac{6}{v^{2}-1})
Vynásobiť vo výraze v\left(v-1\right)+3\left(v+1\right).
\frac{\mathrm{d}}{\mathrm{d}v}(\frac{v^{2}+2v+3}{\left(v-1\right)\left(v+1\right)}-\frac{6}{v^{2}-1})
Zlúčte podobné členy vo výraze v^{2}-v+3v+3.
\frac{\mathrm{d}}{\mathrm{d}v}(\frac{v^{2}+2v+3}{\left(v-1\right)\left(v+1\right)}-\frac{6}{\left(v-1\right)\left(v+1\right)})
Rozložte v^{2}-1 na faktory.
\frac{\mathrm{d}}{\mathrm{d}v}(\frac{v^{2}+2v+3-6}{\left(v-1\right)\left(v+1\right)})
Keďže \frac{v^{2}+2v+3}{\left(v-1\right)\left(v+1\right)} a \frac{6}{\left(v-1\right)\left(v+1\right)} majú rovnakého menovateľa, odčítajte ich odčítaním čitateľov.
\frac{\mathrm{d}}{\mathrm{d}v}(\frac{v^{2}+2v-3}{\left(v-1\right)\left(v+1\right)})
Zlúčte podobné členy vo výraze v^{2}+2v+3-6.
\frac{\mathrm{d}}{\mathrm{d}v}(\frac{\left(v-1\right)\left(v+3\right)}{\left(v-1\right)\left(v+1\right)})
Rozložte výrazy, ktoré ešte nie sú rozložené na faktory, vo výraze \frac{v^{2}+2v-3}{\left(v-1\right)\left(v+1\right)}.
\frac{\mathrm{d}}{\mathrm{d}v}(\frac{v+3}{v+1})
Vykráťte v-1 v čitateľovi aj v menovateľovi.
\frac{\left(v^{1}+1\right)\frac{\mathrm{d}}{\mathrm{d}v}(v^{1}+3)-\left(v^{1}+3\right)\frac{\mathrm{d}}{\mathrm{d}v}(v^{1}+1)}{\left(v^{1}+1\right)^{2}}
V prípade akýchkoľvek dvoch diferencovateľných funkcií je derivácia podielu dvoch funkcií rozdielom medzi násobkom menovateľa a derivácie čitateľa a násobkom čitateľa a derivácie menovateľa, to všetko delené umocneným menovateľom.
\frac{\left(v^{1}+1\right)v^{1-1}-\left(v^{1}+3\right)v^{1-1}}{\left(v^{1}+1\right)^{2}}
Derivácia mnohočlena je súčtom derivácií jeho členov. Derivácia konštantného člena je 0. Derivácia člena ax^{n} je nax^{n-1}.
\frac{\left(v^{1}+1\right)v^{0}-\left(v^{1}+3\right)v^{0}}{\left(v^{1}+1\right)^{2}}
Počítajte.
\frac{v^{1}v^{0}+v^{0}-\left(v^{1}v^{0}+3v^{0}\right)}{\left(v^{1}+1\right)^{2}}
Rozšírte s použitím distributívneho zákona.
\frac{v^{1}+v^{0}-\left(v^{1}+3v^{0}\right)}{\left(v^{1}+1\right)^{2}}
Ak chcete vynásobiť mocniteľov rovnakého mocnenca, sčítajte ich exponenty.
\frac{v^{1}+v^{0}-v^{1}-3v^{0}}{\left(v^{1}+1\right)^{2}}
Odstráňte nepotrebné zátvorky.
\frac{\left(1-1\right)v^{1}+\left(1-3\right)v^{0}}{\left(v^{1}+1\right)^{2}}
Zlúčte podobné členy.
\frac{-2v^{0}}{\left(v^{1}+1\right)^{2}}
Odčítať 1 od 1 a 3 od 1.
\frac{-2v^{0}}{\left(v+1\right)^{2}}
Pre akýkoľvek člen t, t^{1}=t.
\frac{-2}{\left(v+1\right)^{2}}
Pre akýkoľvek člen t s výnimkou 0, t^{0}=1.
Príklady
Kvadratická rovnica
{ x } ^ { 2 } - 4 x - 5 = 0
Trigonometria
4 \sin \theta \cos \theta = 2 \sin \theta
Lineárna rovnica
y = 3x + 4
Aritmetické úlohy
699 * 533
Matica
\left[ \begin{array} { l l } { 2 } & { 3 } \\ { 5 } & { 4 } \end{array} \right] \left[ \begin{array} { l l l } { 2 } & { 0 } & { 3 } \\ { -1 } & { 1 } & { 5 } \end{array} \right]
Simultánna rovnica
\left. \begin{cases} { 8x+2y = 46 } \\ { 7x+3y = 47 } \end{cases} \right.
Diferenciálne rovnice
\frac { d } { d x } \frac { ( 3 x ^ { 2 } - 2 ) } { ( x - 5 ) }
Integrácia
\int _ { 0 } ^ { 1 } x e ^ { - x ^ { 2 } } d x
Limity
\lim _{x \rightarrow-3} \frac{x^{2}-9}{x^{2}+2 x-3}