Riešenie pre x
x=-2
x=8
Graf
Zdieľať
Skopírované do schránky
\frac{1}{8}x^{2}-\frac{3}{4}x=2
Všetky rovnice v tvare ax^{2}+bx+c=0 je možné vyriešiť ako kvadratickú rovnicu: \frac{-b±\sqrt{b^{2}-4ac}}{2a}. Výsledkom kvadratickej rovnice sú dve riešenia, jedno pre súčet a druhé pre rozdiel ±.
\frac{1}{8}x^{2}-\frac{3}{4}x-2=2-2
Odčítajte hodnotu 2 od oboch strán rovnice.
\frac{1}{8}x^{2}-\frac{3}{4}x-2=0
Výsledkom odčítania čísla 2 od seba samého bude 0.
x=\frac{-\left(-\frac{3}{4}\right)±\sqrt{\left(-\frac{3}{4}\right)^{2}-4\times \frac{1}{8}\left(-2\right)}}{2\times \frac{1}{8}}
Táto rovnica má štandardný formát: ax^{2}+bx+c=0. Do kvadratického vzorca \frac{-b±\sqrt{b^{2}-4ac}}{2a} dosaďte \frac{1}{8} za a, -\frac{3}{4} za b a -2 za c.
x=\frac{-\left(-\frac{3}{4}\right)±\sqrt{\frac{9}{16}-4\times \frac{1}{8}\left(-2\right)}}{2\times \frac{1}{8}}
Umocnite zlomok -\frac{3}{4} tak, že umocníte čitateľa aj menovateľa zlomku.
x=\frac{-\left(-\frac{3}{4}\right)±\sqrt{\frac{9}{16}-\frac{1}{2}\left(-2\right)}}{2\times \frac{1}{8}}
Vynásobte číslo -4 číslom \frac{1}{8}.
x=\frac{-\left(-\frac{3}{4}\right)±\sqrt{\frac{9}{16}+1}}{2\times \frac{1}{8}}
Vynásobte číslo -\frac{1}{2} číslom -2.
x=\frac{-\left(-\frac{3}{4}\right)±\sqrt{\frac{25}{16}}}{2\times \frac{1}{8}}
Prirátajte \frac{9}{16} ku 1.
x=\frac{-\left(-\frac{3}{4}\right)±\frac{5}{4}}{2\times \frac{1}{8}}
Vypočítajte druhú odmocninu čísla \frac{25}{16}.
x=\frac{\frac{3}{4}±\frac{5}{4}}{2\times \frac{1}{8}}
Opak čísla -\frac{3}{4} je \frac{3}{4}.
x=\frac{\frac{3}{4}±\frac{5}{4}}{\frac{1}{4}}
Vynásobte číslo 2 číslom \frac{1}{8}.
x=\frac{2}{\frac{1}{4}}
Vyriešte rovnicu x=\frac{\frac{3}{4}±\frac{5}{4}}{\frac{1}{4}}, keď ± je plus. Prirátajte \frac{3}{4} ku \frac{5}{4} zistením spoločného menovateľa a sčítaním čitateľov. Potom vykráťte zlomok na jeho základný tvar, ak je to možné.
x=8
Vydeľte číslo 2 zlomkom \frac{1}{4} tak, že číslo 2 vynásobíte prevrátenou hodnotou zlomku \frac{1}{4}.
x=-\frac{\frac{1}{2}}{\frac{1}{4}}
Vyriešte rovnicu x=\frac{\frac{3}{4}±\frac{5}{4}}{\frac{1}{4}}, keď ± je mínus. Odčítajte zlomok \frac{5}{4} od zlomku \frac{3}{4} tak, že nájdete spoločného menovateľa a odčítate čitateľov. Ak je to možné, zlomok potom čo najviac vykráťte.
x=-2
Vydeľte číslo -\frac{1}{2} zlomkom \frac{1}{4} tak, že číslo -\frac{1}{2} vynásobíte prevrátenou hodnotou zlomku \frac{1}{4}.
x=8 x=-2
Teraz je rovnica vyriešená.
\frac{1}{8}x^{2}-\frac{3}{4}x=2
Takéto kvadratické rovnice možno vyriešiť doplnením na druhú mocninu dvojčlena. Ak chcete rovnicu doplniť na druhú mocninu dvojčlena, musí byť najskôr v tvare x^{2}+bx=c.
\frac{\frac{1}{8}x^{2}-\frac{3}{4}x}{\frac{1}{8}}=\frac{2}{\frac{1}{8}}
Vynásobte obe strany hodnotou 8.
x^{2}+\left(-\frac{\frac{3}{4}}{\frac{1}{8}}\right)x=\frac{2}{\frac{1}{8}}
Delenie číslom \frac{1}{8} ruší násobenie číslom \frac{1}{8}.
x^{2}-6x=\frac{2}{\frac{1}{8}}
Vydeľte číslo -\frac{3}{4} zlomkom \frac{1}{8} tak, že číslo -\frac{3}{4} vynásobíte prevrátenou hodnotou zlomku \frac{1}{8}.
x^{2}-6x=16
Vydeľte číslo 2 zlomkom \frac{1}{8} tak, že číslo 2 vynásobíte prevrátenou hodnotou zlomku \frac{1}{8}.
x^{2}-6x+\left(-3\right)^{2}=16+\left(-3\right)^{2}
Číslo -6, koeficient člena x, vydeľte číslom 2 a získajte výsledok -3. Potom pridajte k obidvom stranám rovnice druhú mocninu -3. V tomto kroku sa z ľavej strany rovnice stane dokonalá mocnina.
x^{2}-6x+9=16+9
Umocnite číslo -3.
x^{2}-6x+9=25
Prirátajte 16 ku 9.
\left(x-3\right)^{2}=25
Rozložte x^{2}-6x+9 na faktory. Všeobecne platí, že keď je x^{2}+bx+c dokonalá mocnina, dá sa vždy rozložte na faktory ako \left(x+\frac{b}{2}\right)^{2}.
\sqrt{\left(x-3\right)^{2}}=\sqrt{25}
Vypočítajte druhú odmocninu oboch strán rovnice.
x-3=5 x-3=-5
Zjednodušte.
x=8 x=-2
Prirátajte 3 ku obom stranám rovnice.
Príklady
Kvadratická rovnica
{ x } ^ { 2 } - 4 x - 5 = 0
Trigonometria
4 \sin \theta \cos \theta = 2 \sin \theta
Lineárna rovnica
y = 3x + 4
Aritmetické úlohy
699 * 533
Matica
\left[ \begin{array} { l l } { 2 } & { 3 } \\ { 5 } & { 4 } \end{array} \right] \left[ \begin{array} { l l l } { 2 } & { 0 } & { 3 } \\ { -1 } & { 1 } & { 5 } \end{array} \right]
Simultánna rovnica
\left. \begin{cases} { 8x+2y = 46 } \\ { 7x+3y = 47 } \end{cases} \right.
Diferenciálne rovnice
\frac { d } { d x } \frac { ( 3 x ^ { 2 } - 2 ) } { ( x - 5 ) }
Integrácia
\int _ { 0 } ^ { 1 } x e ^ { - x ^ { 2 } } d x
Limity
\lim _{x \rightarrow-3} \frac{x^{2}-9}{x^{2}+2 x-3}