Riešenie pre x
x=2
x = \frac{5}{2} = 2\frac{1}{2} = 2,5
Graf
Zdieľať
Skopírované do schránky
\frac{1}{15}x^{2}-\frac{3}{10}x+\frac{1}{3}=0
Všetky rovnice v tvare ax^{2}+bx+c=0 je možné vyriešiť ako kvadratickú rovnicu: \frac{-b±\sqrt{b^{2}-4ac}}{2a}. Výsledkom kvadratickej rovnice sú dve riešenia, jedno pre súčet a druhé pre rozdiel ±.
x=\frac{-\left(-\frac{3}{10}\right)±\sqrt{\left(-\frac{3}{10}\right)^{2}-4\times \frac{1}{15}\times \frac{1}{3}}}{2\times \frac{1}{15}}
Táto rovnica má štandardný formát: ax^{2}+bx+c=0. Do kvadratického vzorca \frac{-b±\sqrt{b^{2}-4ac}}{2a} dosaďte \frac{1}{15} za a, -\frac{3}{10} za b a \frac{1}{3} za c.
x=\frac{-\left(-\frac{3}{10}\right)±\sqrt{\frac{9}{100}-4\times \frac{1}{15}\times \frac{1}{3}}}{2\times \frac{1}{15}}
Umocnite zlomok -\frac{3}{10} tak, že umocníte čitateľa aj menovateľa zlomku.
x=\frac{-\left(-\frac{3}{10}\right)±\sqrt{\frac{9}{100}-\frac{4}{15}\times \frac{1}{3}}}{2\times \frac{1}{15}}
Vynásobte číslo -4 číslom \frac{1}{15}.
x=\frac{-\left(-\frac{3}{10}\right)±\sqrt{\frac{9}{100}-\frac{4}{45}}}{2\times \frac{1}{15}}
Vynásobte zlomok -\frac{4}{15} zlomkom \frac{1}{3} tak, že vynásobíte čitateľa čitateľom a menovateľa menovateľom. Ak je to možné, zlomok potom čo najviac vykráťte.
x=\frac{-\left(-\frac{3}{10}\right)±\sqrt{\frac{1}{900}}}{2\times \frac{1}{15}}
Prirátajte \frac{9}{100} ku -\frac{4}{45} zistením spoločného menovateľa a sčítaním čitateľov. Potom vykráťte zlomok na jeho základný tvar, ak je to možné.
x=\frac{-\left(-\frac{3}{10}\right)±\frac{1}{30}}{2\times \frac{1}{15}}
Vypočítajte druhú odmocninu čísla \frac{1}{900}.
x=\frac{\frac{3}{10}±\frac{1}{30}}{2\times \frac{1}{15}}
Opak čísla -\frac{3}{10} je \frac{3}{10}.
x=\frac{\frac{3}{10}±\frac{1}{30}}{\frac{2}{15}}
Vynásobte číslo 2 číslom \frac{1}{15}.
x=\frac{\frac{1}{3}}{\frac{2}{15}}
Vyriešte rovnicu x=\frac{\frac{3}{10}±\frac{1}{30}}{\frac{2}{15}}, keď ± je plus. Prirátajte \frac{3}{10} ku \frac{1}{30} zistením spoločného menovateľa a sčítaním čitateľov. Potom vykráťte zlomok na jeho základný tvar, ak je to možné.
x=\frac{5}{2}
Vydeľte číslo \frac{1}{3} zlomkom \frac{2}{15} tak, že číslo \frac{1}{3} vynásobíte prevrátenou hodnotou zlomku \frac{2}{15}.
x=\frac{\frac{4}{15}}{\frac{2}{15}}
Vyriešte rovnicu x=\frac{\frac{3}{10}±\frac{1}{30}}{\frac{2}{15}}, keď ± je mínus. Odčítajte zlomok \frac{1}{30} od zlomku \frac{3}{10} tak, že nájdete spoločného menovateľa a odčítate čitateľov. Ak je to možné, zlomok potom čo najviac vykráťte.
x=2
Vydeľte číslo \frac{4}{15} zlomkom \frac{2}{15} tak, že číslo \frac{4}{15} vynásobíte prevrátenou hodnotou zlomku \frac{2}{15}.
x=\frac{5}{2} x=2
Teraz je rovnica vyriešená.
\frac{1}{15}x^{2}-\frac{3}{10}x+\frac{1}{3}=0
Takéto kvadratické rovnice možno vyriešiť doplnením na druhú mocninu dvojčlena. Ak chcete rovnicu doplniť na druhú mocninu dvojčlena, musí byť najskôr v tvare x^{2}+bx=c.
\frac{1}{15}x^{2}-\frac{3}{10}x+\frac{1}{3}-\frac{1}{3}=-\frac{1}{3}
Odčítajte hodnotu \frac{1}{3} od oboch strán rovnice.
\frac{1}{15}x^{2}-\frac{3}{10}x=-\frac{1}{3}
Výsledkom odčítania čísla \frac{1}{3} od seba samého bude 0.
\frac{\frac{1}{15}x^{2}-\frac{3}{10}x}{\frac{1}{15}}=-\frac{\frac{1}{3}}{\frac{1}{15}}
Vynásobte obe strany hodnotou 15.
x^{2}+\left(-\frac{\frac{3}{10}}{\frac{1}{15}}\right)x=-\frac{\frac{1}{3}}{\frac{1}{15}}
Delenie číslom \frac{1}{15} ruší násobenie číslom \frac{1}{15}.
x^{2}-\frac{9}{2}x=-\frac{\frac{1}{3}}{\frac{1}{15}}
Vydeľte číslo -\frac{3}{10} zlomkom \frac{1}{15} tak, že číslo -\frac{3}{10} vynásobíte prevrátenou hodnotou zlomku \frac{1}{15}.
x^{2}-\frac{9}{2}x=-5
Vydeľte číslo -\frac{1}{3} zlomkom \frac{1}{15} tak, že číslo -\frac{1}{3} vynásobíte prevrátenou hodnotou zlomku \frac{1}{15}.
x^{2}-\frac{9}{2}x+\left(-\frac{9}{4}\right)^{2}=-5+\left(-\frac{9}{4}\right)^{2}
Číslo -\frac{9}{2}, koeficient člena x, vydeľte číslom 2 a získajte výsledok -\frac{9}{4}. Potom pridajte k obidvom stranám rovnice druhú mocninu -\frac{9}{4}. V tomto kroku sa z ľavej strany rovnice stane dokonalá mocnina.
x^{2}-\frac{9}{2}x+\frac{81}{16}=-5+\frac{81}{16}
Umocnite zlomok -\frac{9}{4} tak, že umocníte čitateľa aj menovateľa zlomku.
x^{2}-\frac{9}{2}x+\frac{81}{16}=\frac{1}{16}
Prirátajte -5 ku \frac{81}{16}.
\left(x-\frac{9}{4}\right)^{2}=\frac{1}{16}
Rozložte x^{2}-\frac{9}{2}x+\frac{81}{16} na faktory. Všeobecne platí, že keď je x^{2}+bx+c dokonalá mocnina, dá sa vždy rozložte na faktory ako \left(x+\frac{b}{2}\right)^{2}.
\sqrt{\left(x-\frac{9}{4}\right)^{2}}=\sqrt{\frac{1}{16}}
Vypočítajte druhú odmocninu oboch strán rovnice.
x-\frac{9}{4}=\frac{1}{4} x-\frac{9}{4}=-\frac{1}{4}
Zjednodušte.
x=\frac{5}{2} x=2
Prirátajte \frac{9}{4} ku obom stranám rovnice.
Príklady
Kvadratická rovnica
{ x } ^ { 2 } - 4 x - 5 = 0
Trigonometria
4 \sin \theta \cos \theta = 2 \sin \theta
Lineárna rovnica
y = 3x + 4
Aritmetické úlohy
699 * 533
Matica
\left[ \begin{array} { l l } { 2 } & { 3 } \\ { 5 } & { 4 } \end{array} \right] \left[ \begin{array} { l l l } { 2 } & { 0 } & { 3 } \\ { -1 } & { 1 } & { 5 } \end{array} \right]
Simultánna rovnica
\left. \begin{cases} { 8x+2y = 46 } \\ { 7x+3y = 47 } \end{cases} \right.
Diferenciálne rovnice
\frac { d } { d x } \frac { ( 3 x ^ { 2 } - 2 ) } { ( x - 5 ) }
Integrácia
\int _ { 0 } ^ { 1 } x e ^ { - x ^ { 2 } } d x
Limity
\lim _{x \rightarrow-3} \frac{x^{2}-9}{x^{2}+2 x-3}