Riešenie pre x
x\in \begin{bmatrix}1-\sqrt{2},\sqrt{2}+1\end{bmatrix}
Graf
Zdieľať
Skopírované do schránky
x^{2}-2x-1=0
Ak chcete nerovnosť vyriešiť, rozložte ľavú stranu na faktory. Kvadratický mnohočlen možno rozložiť na faktory použitím transformácie ax^{2}+bx+c=a\left(x-x_{1}\right)\left(x-x_{2}\right), pričom x_{1} a x_{2} sú riešeniami kvadratickej rovnice ax^{2}+bx+c=0.
x=\frac{-\left(-2\right)±\sqrt{\left(-2\right)^{2}-4\times 1\left(-1\right)}}{2}
Všetky rovnice vo formulári ax^{2}+bx+c=0 je možné riešiť pomocou vzorca pre kvadratickú rovnicu: \frac{-b±\sqrt{b^{2}-4ac}}{2a}. V kvadratickej rovnici nahraďte 1 výrazom a, -2 výrazom b a -1 výrazom c.
x=\frac{2±2\sqrt{2}}{2}
Urobte výpočty.
x=\sqrt{2}+1 x=1-\sqrt{2}
Vyriešte rovnicu x=\frac{2±2\sqrt{2}}{2}, ak ± je plus a ak ± je mínus.
\left(x-\left(\sqrt{2}+1\right)\right)\left(x-\left(1-\sqrt{2}\right)\right)\leq 0
Zapíšte nerovnosť pomocou získaných riešení.
x-\left(\sqrt{2}+1\right)\geq 0 x-\left(1-\sqrt{2}\right)\leq 0
Ak má byť výsledok súčinu ≤0, jedna z hodnôt výrazov x-\left(\sqrt{2}+1\right) a x-\left(1-\sqrt{2}\right) musí byť ≥0 a druhá musí byť ≤0. Zvážme prípad, keď x-\left(\sqrt{2}+1\right)\geq 0 a x-\left(1-\sqrt{2}\right)\leq 0.
x\in \emptyset
Toto má hodnotu False pre každú premennú x.
x-\left(1-\sqrt{2}\right)\geq 0 x-\left(\sqrt{2}+1\right)\leq 0
Zvážme prípad, keď x-\left(\sqrt{2}+1\right)\leq 0 a x-\left(1-\sqrt{2}\right)\geq 0.
x\in \begin{bmatrix}1-\sqrt{2},\sqrt{2}+1\end{bmatrix}
Riešenie, ktoré platí pre obe nerovnosti, je x\in \left[1-\sqrt{2},\sqrt{2}+1\right].
x\in \begin{bmatrix}1-\sqrt{2},\sqrt{2}+1\end{bmatrix}
Konečné riešenie získame kombináciou oboch získaných riešení.
Príklady
Kvadratická rovnica
{ x } ^ { 2 } - 4 x - 5 = 0
Trigonometria
4 \sin \theta \cos \theta = 2 \sin \theta
Lineárna rovnica
y = 3x + 4
Aritmetické úlohy
699 * 533
Matica
\left[ \begin{array} { l l } { 2 } & { 3 } \\ { 5 } & { 4 } \end{array} \right] \left[ \begin{array} { l l l } { 2 } & { 0 } & { 3 } \\ { -1 } & { 1 } & { 5 } \end{array} \right]
Simultánna rovnica
\left. \begin{cases} { 8x+2y = 46 } \\ { 7x+3y = 47 } \end{cases} \right.
Diferenciálne rovnice
\frac { d } { d x } \frac { ( 3 x ^ { 2 } - 2 ) } { ( x - 5 ) }
Integrácia
\int _ { 0 } ^ { 1 } x e ^ { - x ^ { 2 } } d x
Limity
\lim _{x \rightarrow-3} \frac{x^{2}-9}{x^{2}+2 x-3}